Aktuálne správy Späť na správy
I. Korčok: Parlament už nemožno obísť, predsedníctvo EÚ je tlačené do úzadia
Saturday 26 June 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Brusel 26. júna (TASR) - Víťazom implementácie Lisabonskej zmluvy, ktorá v Európskej únii určuje pravidlá od 1. decembra minulého roka, sa dá označiť z inštitucionálneho hľadiska Európsky parlament a Európska rada. To sú zatiaľ závery polročnej účinnosti zmluvy počas španielskeho predsedníctva, nová inštitucionálna kultúra sa výrazne dotkne aj belgického predsedníctva, ktoré začne napĺňať svoju misiu od 1. júla.
Belgicko bude predsedať Európskej rade, ale jej politické kontúry načrtáva často jej stály predseda, zhodou okolností tiež Belgičan, Herman Van Rompuy. Počas uplynulého polroka to bolo vidieť niekoľkokrát, ako "prezident EÚ" politickú iniciatívu prevzal na svoju stranu, najmä v tieni ekonomických problémov, ktoré v súčasnosti sužujú Európu. Bývalý belgický premiér napríklad nečakane zobral opraty do vlastných rúk v zložitej otázke hospodárskeho riadenia, kde stanovil operačnú skupinu na úrovni členských štátov. Táto by mala priniesť ovocie v nájdení cesty, ako lepšie združiť ekonomické politiky jednotlivých krajín a to do konca jesene, pretože nové pravidlá plánuje Európska komisia zaviesť už v januári budúceho roka.
"Španielske predsedníctvo a celá Európska únia boli konfrontované s tým, s čím sa musí vyrovnať každá krajina počas vykonávania tejto funkcie, a tou je politická realita. Počas uplynulého polroka bola hlavným zasahujúcim elementom svetová hospodárska kríza, premietnutá do 'gréckej krízy' a ďalšej fázy finančnej krízy," charakterizoval uplynulé obdobie stály veľvyslanec pre Európskej únii Ivan Korčok.
Druhým bodom je narastajúca moc parlamentu, dá sa povedať, že na úkor Európskej komisie, ktorá už nemôže tak silno udávať tón. EP získal Lisabonskou zmluvou právomoci spolurozhodovania v oblastiach ako poľnohospodárstvo či vnútorné záležitosti a spravodlivosť. Spolu podľa nových pravidiel nemožno obísť EP vo viac než 90 percentách legislatívy. Navyše, poslanci si vyžiadali konzultácie aj pred summitmi a Van Rompuy na poslednom júnovom stretnutí Európskej rady musel podať správu šéfom frakcií ihneď po skončení oficiálneho diania. Pritom preňho zostáva naďalej povinnosť "skladať účty" nasledujúci týždeň po summite pre celým plénom EP.
"Aj keď sa dosiahne určitá dohoda na tej-ktorej legislatíve v rade, pre belgické predsedníctvo príde nová úloha, teda začatie rokovaní a vyjednávania s Európskym parlamentom, ktorý v ďalších veciach už spolurozhoduje. Toto budú musieť brať do úvahy pri presadzovaní záujmov Belgičania. Ďalšou novinkou je, že predsedníctvo je na verejnosti menej viditeľné. Tým, že sa vytvorila funkcia stáleho predsedu Európskej rady a vysoká predstaviteľka pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku získala nové právomoci, predsedajúca krajina sa dostáva do úzadia," predostrel hlavné rozdiely Korčok, ktorý ale naďalej "v pozadí" bude mať možnosť vidieť, ako si Belgičania poradia s výzvami, keďže organizáciu i agendy stretnutí COREPER-u, teda vyslancov členských krajín pri EÚ, má plne na starosti predsedajúca krajina.
Korčok vidí aj závislosť medzi novými pravidlami hry a snahou čo najrýchlejšie niečo presadiť. "Význam predsedníctva je vo vecnej polohe. Krajiny vykonávajúce túto funkciu si vyberajú svoje hlavné oblasti, kde by chceli mať svoju 'značku', ale v samotnej operačnej časti je už cítiť napríklad zásah prezidenta únie. Pri komplexnosti tém, zoberme si boj proti klimatickým zmenám, je nemožné presadiť niečo kompletne za šesť mesiacov. Po Lisabonskej zmluve sa procesy predlžujú," mieni stály vyslanec pri EÚ.
Napriek poklesu významu však naďalej šesť mesiacov na "výslní" znamená veľký test pre vládu krajiny, výzvou je najmä pre nové členské štáty, ktoré skúsenosti na tomto poli nemajú. Zatiaľ si ho vyskúšali len Slovinsko a Česká republika, Belgicko bude mať teraz výhodu v tom, že za viac než 60 rokov už "pochytilo" priebeh procesov a naposledy nebolo ani tak dávno predsedajúcou krajinou (júl-december 2001).
"Predsedníctvo je veľkou skúškou v politickej rovine, testuje sa jeho administratíva a je pravdou, že 'staré členské' štáty majú lepšie vytvorené systémy na zvládnutie náročných úloh. Belgičania vravia, že sa nechcú 'tlačiť do kamier', ale chcú byť maximálne efektívni," uzavrel Korčok.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
