Aktuálne správy Späť na správy
Ornitológia: Vtáky sa termoregulujú, ako im zobák narástol
Thursday 24 June 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Melbourne 24. júna (TASR) – Nový výskum premiérovo doložil staré ekologické pravidlo, že na evolúciu veľkosti vtáčích zobákov vplývala aj klíma predmetnej oblasti.
V časopise American Naturalist to oznámili Matt Symonds z Melbournskej univerzity v Austrálii a Glenn Tattersall z Brockovej univerzity v St. Catharines v Kanade.
Analyzovali veľkosti zobákov rozmanitých vtáčích druhov z celého sveta. Zistili, že vtáky s väčšími zobákmi všeobecne obývajú teplejšie prostredia, kým vtákom zo studenších sa vyvinuli menšie.
V pozadí je potreba udržiavať si optimálnu telesnú teplotu. Veľkosť a tvar zobáka toho-ktorého vtáčieho druhu vedci zvyčajne vysvetľujú v súvislosti so spôsobom zháňania potravy a s upútavaním pozornosti partneriek pre párenie. Už v minulosti sa však poukazovalo aj na tretí účel zobáka – ako tepelného výmenníka.
Potvrdilo to infračervené snímkovanie napríklad tukanov a husí, ktoré ukázalo, že tieto druhy môžu cez zobáky strácať pomerne veľké množstvo tepla.
„Vtáky sa na rozdiel od ľudí nepotia, pri prehriatí však na zníženie telesnej teploty môžu využiť zobáky. Položili sme si otázku, či má táto funkcia evolučné dôsledky a pri hľadaní odpovede sme porovnali veľkosti zobákov pestrej palety vtáčích druhov,“ povedal Glenn Tattersall. Konkrétne 214 druhov z rôznych vtáčích skupín. „V rámci všetkých týchto druhov sme našli silné spojitosti dĺžky zobáka so zemepisnou šírkou, nadmorskou výškou a priemernou teplotou prostredia, pričom druhy v studenšom prostredí majú menšie zobáky. To znamená, že existuje evolučná väzba medzi veľkosťou vtáčích zobákov a ich termoregulačnou úlohou,“ doplnil Matt Symonds.
S kolegom si myslí, že hoci sa veľké zobáky mohli vyvinúť ako prostriedok, umožňujúci vtákom, aby sa zbavili tepelnej záťaže a tak zabránili prehriatiu tela, pravdepodobnejší je opačný scenár – že veľkosť zobáka obmedzujú nižšie teploty. V studenom prostredí by totiž vtáky „vlastníctvo“ takého veľkého vyžarovača tepla hendikepovalo.
Ako prví tak na príklade vtákov potvrdili platnosť 133-ročného Allenovho ekologického pravidla, podľa ktorého sú vyčnievajúce časti tela živočíchov, napríklad končatiny, uši a chvosty, v studenšej klíme menšie, aby sa strata tepla obmedzila na minimum.
Zdroj: Komuniké University of Melbourne z 23.6.2010
(spolupracovník TASR Zdeněk Urban) juh
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
