Aktuálne správy Späť na správy

Správanie zvierat: Šimpanzy vraždia kvôli územnej expanzii

Ann Arbor 23. júna (TASR) – Dlhodobý výskum v Ugande definitívne potvrdil, že bandy šimpanzích samcov zabíjajú členov susedných skupín, aby rozšírili svoje teritórium.

V časopise Current Biology to oznámili John Mitani z Michiganskej univerzity v Ann Arbor, David Watts z Yaleovej univerzity v connecticutskom New Havene a Sylvia Amslerová z Arkansaskej univerzity v Little Rocku (všetko USA).

Skúmali približne 150 šimpanzov učenlivých východných, respektíve šimpanzov východných (Pan troglodytes schweinfurthii) z ngogoskej komunity v Kibalskom národnom parku v Ugande. Počas desiatich rokov sa stali očitými svedkami 18 smrtonosných útokov jej členov na šimpanzy z iných skupín a získali nepriame dôkazy troch ďalších.

Násilie medzi skupinami šimpanzov je známe už dlhšie, od priekopníckych výskumov Jane Goodallovej v Gombskom národnom parku a japonských bádateľov v Národnom parku Mahalské hory, v obidvoch prípadoch v západnej Tanzánii. Vedci tušili, že v pozadí mohlo byť súperenie o teritóriá, avšak na základe dostupných dôkazov si neboli istí.

V ngogoskom prípade však šimpanzy z tejto komunity jednoznačne začali v lete 2009 využívať oblasť, v ktorej došlo k dvom tretinám zo spomenutých útokov. Ich pôvodné teritórium sa tým zväčšilo o 22 percent. Po novom území sa bežne pohybovali, pestovali spoločenské styky a kŕmili sa obľúbenými plodmi, ktoré tam rastú.

Záchvaty vraždenia prepukávali počas rutinného "hraničného hliadkovania", pri ktorom na cudzie územie skryte vnikajú bandy skladajúce sa takmer výlučne zo samcov.

Sylvia Amslerová opísala jeden z útokov, ktorý sa odohral ďaleko na severovýchod od ngogoského územia. S kolegom tam sledovala 27 dospelých a dospievajúcich samcov a jednu dospelú samicu z tejto komunity.

"Hliadkovali už vyše dve hodiny mimo svojho teritória, keď prekvapili malú skupinu samíc zo severovýchodnej skupiny. Samce takmer okamžite začali útočiť na neznáme samice, z ktorých dve niesli nesamostatné mláďatá. Ngogoské samce sa rýchlo zmocnili jedného mláďaťa a zabili ho. Potom sa pol hodiny pokúšali zmocniť aj druhého, ale neúspešne. Matku s ním držali asi hodinu v zajatí, pričom odpočívali. Následne znovu zaútočili a hoci sa im ho nepodarilo matke vytrhnúť, vážne ho zranili, takže sme neverili, že by mohlo prežiť."

Väčšinu obetí vražedných útokov tvorili práve mláďatá. Zjavne preto, že predstavujú ľahšie ciele ako dospelé šimpanzy. Ngogoské samce zabili v novozískanej oblasti celkove deväť mláďat a štyroch dospelých samcov zo susednej skupiny. Vedci však nevylučujú, že motívom útokov mohlo byť aj získanie nových samíc do ngogoskej komunity.

John Mitani upozornil, že by bolo príliš nadnesené spájať také udalosti s ľudskými vojnami - skôr z toho plynie poučenie v súvislosti so vznikom tímovej spolupráce.

"K vojne v ľudskom zmysle dochádza z množstva rozličných príčin. Nie som presvedčený, že tu hovoríme o tej istej veci. V závere článku sme problém takpovediac postavili na hlavu a poukázali na možnosť, že naše výsledky poskytujú istý prienik do riešenia problému, prečo sme ako druh nezvyčajne kooperatívni. Smrtonosná medziskupinová agresia, ktorej svedkami sme sa stali, je svojou podstatou kooperatívna, keďže zahŕňa koalície samcov útočiacich na iné jedince toho istého druhu. Naše šimpanzy tým získali viac územia a zdrojov, ktoré potom boli redistribuované ostatným členom skupiny," vysvetlil John Mitani.

Zdroje:

Current Biology z 22. júna 2010

Komuniké University of Michigan z 21. júna 2010

Späť na správy