Aktuálne správy Späť na správy
Šľachtiteľstvo: V Nemecku sa zrodili superzemiaky
Wednesday 09 December 2009 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Aachen 9. decembra (TASR) – Špeciálne kríženie viedlo k zemiakom, ktoré obsahujú výlučne amylopektínový škrob. Ten sa dosiaľ musel nákladne oddeľovať od amylózového. Oznámil to Dirk Prüfer z Fraunhoferovho ústavu pre molekulárnu biológiu a aplikovanú ekológiu v Aachen.
Fraunhoferova spoločnosť (Fraunhofer-Gesellschaft) je jedna zo sietí najmä verejne financovaných výskumných ústavov v Nemecku, analógia Slovenskej akadémie vied.
Ide o prvý nemecký úspech metódy Tilling dotiahnutý po komerčnú realizáciu. Tilling je skratka z Targeting Induced Local Lesions in Genomes - Smerovanie k cieľu prostredníctvom vyvolávania miestnych poškodení v genómoch. Názov určite nebol zvolený náhodne. Tilling po anglicky znamená obrábanie pôdy či pestovanie.
Metóda intenzifikuje základ šľachtiteľstva: kríženie odrôd, výber hybridov, ktoré majú želateľné znaky a ich ďalšie kríženie, až pokým výsledok neuspokojí.
Ľudia to robili najmenej od konca poslednej doby ľadovej. De facto "prevádzkovali" evolúciu. Lenže kým sa im tisíce rokov o potrebné mutácie staralo najmä slnečné žiarenie, v poslednom čase do toho čoraz viac zapájajú chémiu a rádioaktívne izotopy.
Mutácií je tak oveľa viac, čím stúpa pravdepodobnosť, že niektorá splní zadanie. "Pracujeme tu s prírodnými procesmi, ibaže rýchlejšie," povedal člen tímu Jost Muth.
Kríženie bežne trvá dlho. "Pestovatelia musia priniesť zmutované semená na pole, zasadiť ich a čakať do konca vegetačného obdobia, aby určili, či jedna z genetických obmien vyvolaných mutáciami dosiahla želateľný výsledok," povedal Dirk Prüfer. Jeho tím to urýchlil. Semená nechal vyklíčiť v laboratóriu a len čo sa objavili prvé listy, izoloval z nich DNA a tú analyzoval. Želateľný znak odhalil za niekoľko týždňov.
Vedci celkove preskúmali 2748 zemiakových sadeníc, kým nenašli takú, ktorá produkuje výlučne amylopektínový škrob. Základ prvej generácie superzemiakov. Gény tvorby amylopektínu sú v nich aktívne, gény tvorby amylózy takpovediac vypnuté. "Zemiaky dosiaľ vždy obsahovali obidva typy škrobu. Priemysel potom musel oddeľovať amylopektín od amylózy, čo je energeticky náročné a zahŕňa aj ďalšie náklady," vysvetlil Dirk Prüfer.
Amylopektín a amylóza sa líšia spôsobom delenia glukózy v makromolekule – v prvom prípade je vetvené, v druhom lineárne. Amylózy býva v škroboch asi tretina.
Amylopektín sa popri potravinárstve, napríklad v ceste, emulgujúcich polievkach a dezertoch, využíva v papierenstve na vyhladzovanie papiera a v textilnom priemysle na glazúrovanie nití pred tkaním látok. V samotnom Nemecku sa iba v papierenstve a pri výrobe lepidiel ročne spotrebuje 500.000 ton rafinového amylopektínu.
Túto jeseň sa urodilo prvých sto ton nových superzemiakov. Skúšobne ich spracovala firma Emslandstärke, ktorá nemusela robiť nijaké opatrenia zvyčajné pri geneticky upravených plodinách, keďže superzemiaky sú normálna odroda. Išlo pri nej iba o vypnutie génu, ktorý už v rastline bol a vedci ho dobre poznali – génu produkcie amylózy.
"Procesy založené na génovej technológii sú nevyhnutné a je rozumné ich využiť, keď chceme integrovať genetický materiál do rastlinného genómu – napríklad pri vývoji transgenických tabakových rastlín, ktoré produkujú farmakologické látky. No ak príde na prácu s génmi, je v tom jednoduché pravidlo: Urobiť takú rozsiahlu obmenu, akú treba, no súčasne takú malú, ako sa len dá," uzavrel Dirk Prüfer.
Zdroj: Komuniké Fraunhofer-Gesellschaft z 8. 12. 2009.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
