Aktuálne správy Späť na správy
Ekológia: Nová stratégia pre monitorovanie polárnych oceánov
Monday 21 June 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Woods Hole 21. júna (TASR) – Obrovskému vplyvu klimatickej zmeny na ekosystémy oceánov v okolí pólov a ich významnému spätnému vplyvu na klímu vonkoncom nezodpovedá doterajší systém zberu údajov. Treba lepší.
V časopise Science ho navrhol šesťčlenný tím na čele s Oscarom Schofieldom z Rutgersovej univerzity v New Brunswicku a Hughom Ducklowom z Laboratória morskej biológie v Woods Hole.
Predpokladajú využitie pestrej palety automatických prístrojov, ktoré doplnia tradičné prístupy. Zmena je nevyhnutná vzhľadom na zložitosť potravných sietí v moriach a oceánoch, ktorých pochopenie stále brzdí jednak všeobecný nedostatok údajov, jednak nereprezentatívne vzorkovanie niektorých geografických oblastí a hĺbkových pásiem.
"Vieme viac o Venuši ako o pozemských oceánoch," povedal s istým zveličením Ducklow, ktorý vedie Palmerovu polárnu výskumnú stanicu na západe Antarktického polostrova. "Potrebujeme oceánsky pozorovací systém analogický meteorologickému monitorovaniu, ktoré sa robí kvôli zostavovaniu predpovedí počasia," doplnil.
Taký oceánsky systém je samozrejme náročnejší, zvlášť v polárnych oblastiach. Napríklad v oblasti pôsobenia Palmerovej stanice obmedzujú časové pokrytie zmien počas roka vysoké prevádzkové náklady výskumných lodí a drsné podmienky. Oceánografi sa preto usilujú vyvíjať technológie, dopĺňajúce činnosť týchto lodí. Ich koordinované využitie umožní celoročné pozorovania v polárnych oceánoch.
Podstata spočíva vo viacplatformovou prístupe. Popri klasických výskumných lodiach to budú najmä autonómne roboty, napríklad podmorské klzáky, ktoré pri jednom nasadení dokážu viacero týždňov merať vlastnosti oceánov. Ďalej fyzikálne, chemické a biologické senzory príležitostne umiestňované na turistických lodiach, nákladných plavidlách a trajektoch, náhodou mieriacich do meraniami slabo pokrytých polárnych oblastí.
Členovia tímu tiež navrhujú ďalej rozšíriť umiestňovanie oceánografických prístrojov na telách zvierat, ako sú tulene slonie a tučniaky.
Z hľadiska monitorovania vplyvov rýchlej klimatickej zmeny na morské ekosystémy je ideálny práve západ Antarktického polostrova. Globálne otepľovanie tam už vyvolalo rozsiahle zmeny potravnej siete, od fytoplanktónu v základe cez kôrovce v strede až po vrcholových predátorov, ako sú tučniaky, veľryby a tulene.
Nová stratégia poslúži všade v svetových moriach a oceánoch, nielen v polárnych. Roboty prekonajú hlavný problém spočívajúci vo fakte, že doterajšie údaje pochádzajú najmä z miest a období roka prístupných ľuďom. K "ľudským" desiatkam údajov ročne z tej-ktorej oblasti tak pribudnú stovky či tisíce meraní získané robotickými prieskumníkmi.
Zdroje:
Science z 18. 6. 2010
Komuniké Marine Biological Laboratory zo 17. 6. 2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
