Aktuálne správy Späť na správy
AGROEKOLÓGIA: Súbežne možno zachovať kvalitu pôdy aj výnosy
Sunday 20 June 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Ames 20. júna (TASR) – Krycia plodina medzi riadkami kukurice udržala výnosy pri environmentálne priateľskejšom pestovaní. Oznámil to Kenneth Moore z Iowskej štátnej univerzity v Ames s kolegami. Skúmali, ako by sa dalo vykompenzovať odoberanie požatevných zvyškov kukurice z polí, využívaných ako surovina pre výrobu biopalív.
Vláda USA totiž požaduje, aby sa do roku 2030 nahradilo 30 percent spotreby ropy palivami z biomasy. Jedným z jej zdrojov sú zvyšky plodín, ktoré sa dosiaľ po žatve ponechávali na poliach. Vládne ciele predpokladajú biopalivové využitie 75 percent týchto zvyškov.
Lenže dané zvyšky dosiaľ plnili dve dôležité úlohy. Jednak zabraňovali erózii pôdy, ktorú by po obnažení splavovali dažde, jednak v nej udržiavali dostatok živín.
Tieto úlohy zvyškov po plodinách však môžu prevziať trávy, vysádzané medzi riadky kukurice, ktoré zostanú na poliach celoročne. "Skúšame v zásade pestovať kukuricu na trvalom trávniku, aby sme ju súčasne ochránili pred splavom a dopĺňali do nej potrebné organické látky," povedal Kenneth Moore.
Význam je očividný. Hoci krycia plodina, ktorá udrží živiny, organické látky a vodu v pôde je skvelý nápad, ak by to znížilo výnosy, farmári ju neprijmú.
Preto členov jeho tímu potešilo, že po dvojročnom výskume dospeli k systému so štyrmi veľkými plusmi. Po prvé, umožňuje odobrať z polí až 95 percent kukuričných zvyškov. Po druhé, zvyšuje obsah uhlíka v pôde. Po tretie, zvyšuje efektivitu využívania pôdy hlavnou plodinou, kukuricou. A po štvrté, čo je pre farmárov hlavné, udržiava jej výnosy.
V roku 2009 sa im dokonca podarilo zvýšiť výnosy kukurice z 11.867 tony na hektár pri tradičnom systéme na 12.768 tony na hektár pri novom. Kvalita pôdy zostala zachovaná a z polí odobrali takmer všetky zvyšky kukurice pre výrobu biopalív.
"Je to pozoruhodné, aj v dvoch bizarných rokoch – 2008 bol v Iowe rokom záplav a v roku 2009 tu bol najchladnejší júl v celej zaznamenanej histórii – sme odobrali takmer 100 percent kukuričných zvyškov a napriek tomu získali podobné výnosy pri zlepšení obsahu uhlíka v pôde," povedal člen tímu Jeremy Singer z Iowskej štátnej univerzity a rovnako ameského Národného laboratória pre poľnohospodárstvo a životné prostredie Ministerstva poľnohospodárstva USA.
Vedci vyskúšali 36 krycích plodín, zväčša tráv, bezorbové pestovanie aj pásovú orbu, 50 kukuričných hybridov a niekoľko chemických ošetrení.
Kľúč k úspechu podľa nich spočíva v tráve, ktorá je menej aktívna na jar. Kukurica tak môže na začiatku vegetačného obdobia využívať živiny, vodu i slnečné svetlo bez konkurencie od krycej plodiny. A keď neskôr kukurica vyrastie, nízka tráva už voči nej nemá šance.
"Z ekologického pohľadu je to intuitívne. Príroda stále robí také veci. Prérie z éry pred farmármi boli zložité rastlinné spoločenstvá, meniace sa s ročnými obdobiami. Nuž a my sa tu usilujeme zriadiť práve takú sukcesiu, čiže sled druhov," vysvetlil Kenneth Moore.
Podľa neho je najlepšie na novom systéme to, že sa až tak nelíši od súčasného spôsobu hospodárenia. "Nehovoríme o zmene celého systému, ale o zmene spôsobu využívania toho, čo už máme. Ide len o to, aby sme pracovali lepšie," uzavrel.
Zdroj: Komuniké Iowa State University z 15.6.2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
