Aktuálne správy Späť na správy
PLANETOLÓGIA: Sonda New Horizons je na polceste k Plutu
Sunday 20 June 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Washington/Baltimore 20. júna (TASR) – Sonda New Horizons sa aktuálne nachádza približne v polovici cesty k bývalej planéte Pluto, v súčasnosti prototypu tzv. trpasličích planét, kam má doletieť v roku 2015. Vedci ju po dlhšom čase aktivovali. Oznámil to Hal Weaver z Univerzity Johnsa Hopkinsa v Baltimore, štát Maryland, ktorý je vedeckým šéfom projektu New Horizons čiže Nové horizonty.
Sonda letí rýchlosťou vyše pol druha milióna kilometrov za deň. "Naše kozmické plavidlo preniklo už hodný kus do exotického teritória, je doslova uprostred ničoty. Napriek tomu máme veľa práce," povedal Hal Weaver. Terajšia pozícia sondy totiž ponúka skvelú príležitosť vyskúšať palubné prístroje, kým doletí k cieľu.
"Počas stretnutia s Plutom nechceme premeškať ani jediný vzrušujúci okamih. Takže všetko preverujeme, aby sme sa uistili, že sonda je v poriadku a pripravená," doplnil.
Obdobie skúšok na polceste sa začalo 25. mája 2010 a potrvá deväť týždňov. Riadiaci tím skontroluje a prekalibruje všetkých sedem vedeckých prístrojov na palube.
Azda najviac nádejí sa spája s LORRI (Long-Range Reconnaissance Imager, Diaľkový prieskumný zobrazovač), čo je de facto jeden z najväčších ďalekohľadov dosiaľ vypustených do medziplanetárneho priestoru.
Tento prístroj v okamihu najväčšieho priblíženia sondy k Plutu, ktoré má nastať 14. júla 2015, zachytí na povrchu tohto planetárneho telesa podrobnosti veľké ako futbalové ihrisko. To sa síce na prvý pohľad nejaví ako zvlášť vysoká rozlišovacia schopnosť, no je to asi 300-krát podrobnejší pohľad ako všetky doterajšie zo Zeme či Hubblovým kozmickým ďalekohľadom zo zemskej orbity.
Iným prístrojom, od ktorého si vedci sľubujú zvlášť veľký prínos k poznaniu Pluta, je spektrometer Ralph, pracujúci vo viditeľnom a infračervenom svetle. Poskytne údaje o teplote, sfarbení a chemickom zložení povrchu Pluta.
Obidva prístroje vedci vyskúšajú na hviezdach, lebo sonda je teraz ďaleko od všetkých veľkých planetárnych telies.
Prieskum Pluta sa však neskončí najväčším priblížením. Po ňom sa Pluto bude prístrojom sondy javiť ako zmenšujúci sa kosáčik. LORRI tak azda zachytí hmlistý opar v dočasnej atmosfére Pluta, ktorá sa objavuje počas najväčšieho priblíženia tohto telesa k Slnku. To sa naposledy stalo v roku 1989, teda vzhľadom na 248-ročnú obežnú dobu Pluta okolo Slnka pomerne nedávno.
LORRI možno zachytí aj kryovulkanickú činnosť, akési ľadové gejzíry, tak ako sa to v roku 1989 podarilo prístrojom sondy Voyager pri prelete okolo Neptúna na povrchu jeho najväčšieho mesiaca Triton.
Ultrafialový zobrazovací spektrometer Alice vedci zamieria späť preto, aby určil molekulárne zloženie dočasnej atmosféry Pluta na pozadí Slnka – predmetné molekuly totiž takpovediac zanechajú odtlačky prstov v tom, ako budú pohlcovať slnečné žiarenie.
Prístroj REX (Radio Science Experiment, experiment pre rádiové výskumy) zasa na základe zmien rádiových signálov zo Zeme pri prechode atmosférou Pluta prezradí jej hrúbku a tlak.
"Do tejto misie vkladáme veľa nádejí. Pluto čaká. Najvzrušujúcejšie je to, že nevieme, čo uvidíme, keď sa tam sonda dostane," uzavrel Hal Weaver.
Zdroj: Komuniké NASA Science z 18.6.2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
