Aktuálne správy Späť na správy
Obyvateľov Českej republiky pribúda takmer len vďaka migrantom
Saturday 19 June 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Praha 19. júna (TASR) – Vyššia pôrodnosť v Česku v ostatných rokoch - od roku 2005, keď deti prichádzajú na svet populačne silným ročníkom zo 70. rokov - prevyšuje prirodzenú úmrtnosť, ale podstatne zásadnejší dopad na rast počtu obyvateľov Českej republiky má zahraničná migrácia. Až do roku 2003 sa počet obyvateľov krajiny trvale znižoval.
Vlani sa v ČR narodilo o 10.900 detí viac, než koľko ľudí zomrelo, ale vďaka kladnému saldu zahraničnej migrácie pribudlo u našich západných susedov 28.300 obyvateľov. Celkovo tak v krajine "vzniklo" jedno nové mesto s takmer 39.300 obyvateľmi.
Na konci decembra 2009 bola Česká republika domovom pre 10.506.813 ľudí. Ešte v roku 2008 v ČR medziročne - takmer iba vďaka migrácii - pribudlo až 86.400 ľudí.
Podľa najnovších štatistických dát z 31. mája 2010 malo v ČR legálny pobyt 426.749 cudzincov, z toho 184.724 malo pobyt trvalý a 242.025 dlhodobý pobyt nad 90 dní. Cudzinci majú na obyvateľstve Česka viac ako štvorpercentný podiel.
Od roku 2001 sa počet cudzincov v krajine strojnásobil: do krajiny prúdili najmä nové pracovné sily pre stavebníctvo a priemysel, ktorý zažíval konjunktúru. Najväčší podiel medzi cudzincami, ktorí sa v ČR usadili natrvalo či dlhodobo, majú občania Ukrajiny. Podľa údajov z konca mája 2010 ich v Česku žije vyše 129.000, čo predstavuje podiel až 30 percent. Druhá priečka patrí občanom Slovenska – tých je v Česku 71.000 a ich podiel na skladbe cudzincov je 17 percent. Na treťom mieste s počtom 61.000 a podielom 14 percent sú občania Vietnamu. Významné skupiny cudzincov v ČR pochádzajú z Ruska, Bieloruska, ázijských postsovietskych republík a z krajín Ázie.
Česká republika je však významným cieľom nielen pre občanov Slovenska, chudobnejších krajín východnej Európy či tretieho sveta. Vlani sa v Čechách a na Morave usadilo aj 2500 občanov USA.
Do Česka každoročne smerujú aj nelegálni migranti, ale situácia sa v tomto smere od začiatku 90. rokov opakovane dramaticky menila. Ilustrujú to údaje o počte žiadateľov o azyl: kým v rokoch 1993-97 išlo o 1187-2211 osôb, od roku 1998 krivka strmo stúpala na rekordných 18.094 žiadateľov o azyl v roku 2001. Potom nastal pokles, ktorý sa zrýchlil po vstupe ČR do Schengenského systému.
V roku 2007 žiadalo v ČR o azyl 1878 cudzincov, predvlani 1656 osôb a v roku 2009 už iba 1258. Z výročnej správy českého ministerstva vnútra za rok 2009 navyše vyplýva, že polovica vlaňajších žiadostí o azyl v ČR boli opakované žiadosti. Tie úradníci ministerstva považujú za účelové, pretože v minulosti zamietnutí žiadatelia o azyl sa tak novým konaním snažia legalizovať svoj nelegálny pobyt v ČR. Najčastejšie o azyl žiadajú občania Ukrajiny, Mongolska, Kazachstanu a Turecka.
Fenoménom minulých rokov boli slovenskí žiadatelia o azyl, najmä Rómovia, ktorí podľahli falošnej predstave, že azylom v ČR sa pre nich začne lepší život. Mnoho žiadateľov azylové konanie vôbec nedokončilo. Ročne Česko udeľuje cudzincom iba rádovo desiatky azylov, najviac ich bolo 268 v roku 2006, ale od roku 1993 azyl v ČR nezískal ani jeden občan SR.
Hlavným motorom migrácie sú ekonomické dôvody a snaha cudzincov nájsť si v Česku prácu. Iných vyháňa z vlasti prenasledovanie. To je aj prípad skupiny utečencov z Mjanmarska, ktorí dočasne žili v Malajzii. Česko v spolupráci s Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu v roku 2008 prijalo v rámci svojho Národného presídľovacieho programu skupinu 23 mjanmarských utečencov a v roku 2009 - v druhej etape - ďalších 19 utečencov.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
