Aktuálne správy Späť na správy
Agroekológia: Zelená revolúcia spomalila globálne otepľovanie
Wednesday 16 June 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Stanford 16. júna (TASR) – Vyšľachtenie a pestovanie vysokovýnosových plodín v druhej polovici 20. storočia podstatne znížilo emisie skleníkových plynov.
V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to oznámila Jennifer Burneyová zo Stanfordovej univerzity v Stanforde (štát Kalifornia, USA) s dvoma kolegami.
Celkove sa tak do atmosféry nedostalo možno až 590 miliárd ton oxidu uhličitého. Zvýšené výnosy nových plodín, produktov tzv. Zelenej revolúcie, totiž obmedzili potrebu premeniť ďalšiu lesnú pôdu na polia, čo sa zvyčajne robí vypaľovaním. Tým sa z biomasy stromov a ostatnej vegetácie uvoľní uhlík v oxide uhličitom a ďalších skleníkových plynoch.
Nebyť Zelenej revolúcie, do atmosféry by uniklo až o približne tretinu viac skleníkových plynov ako za celé klimatickými meraniami pokryté obdobie od roku 1850.
Iným záverom štúdie je, že na každý dolár vložený do poľnohospodárskeho výskumu a vývoja od roku 1961 sa emisie troch hlavných skleníkových plynov (metán, oxid dusný a oxid uhličitý) znížili o ekvivalent zhruba štvrť tony oxidu uhličitého.
V porovnaní s inými už využívanými alebo navrhovanými spôsobmi obmedzovania skleníkových plynov je to vysoká finančná návratnosť.
"Náš výskum vyvracia predstavu, že moderné intenzívne poľnohospodárstvo je už svojou podstatou horšie pre životné prostredie ako tradičné," povedala Jennifer Burneyová.
Na konto poľnohospodárstva dnes ide okolo 12 percent ľuďskými činnosťami spôsobených skleníkových emisií. Jeho intenzifikácia zvýšila emisie, súvisiace s výrobou a využívaním umelých hnojív, no značne nad tým prevážila výsledná menšia potreba premeny lesov a zatrávnených plôch na nové polia a pašienky. „Úspora“ emisíí oxidu uhličitého takto dosiahla v sledovanom období 1961-2005 až 13 miliárd ton ročne.
Bez vyšľachtenia vysokovýnosových plodín by výživa ľudstva vyžadovala o niekoľko miliárd hektárov viac pôdy. Hoci nižšie výnosy tradičných plodín by znamenali viac podvýživy a úmrtí hladom, nad týmto vplyvom by zasa prevážila vyššia pôrodnosť, čo je typická reakcia ľudí, ktorí nemajú zaručené, že ak by mali menej detí, tieto deti prežijú.
Jennifer Burneyvej s kolegami vyšlo z porovnania teoretických skleníkových emisií s reálne nameranými v rokoch 1961-2005 ich zníženie voči situácii bez výsokovýnosových plodín o najmenej 317 miliárd ton oxidu uhličitého, a možno až o 590 miliárd ton. Neexistencia Zelenej revolúcie by skutočné emisie od roku 1850 zvýšila o 18 až 34 percent.
Pri vyčíslení finančného efektu peňazí vložených do poľnohospodárskeho výskumu a vývoja v rokoch 1961-2005 im vyšla cena štyri až 7,5 dolára za každú tonu z biomasy neuvoľneného oxidu uhličitého. Napríklad opatrenia na zníženie emisií v stavebníctve by dosiahli iba o čosi menej ako polovičný rozsah „úspor“ a navyše cena by bola na úrovni 20 dolárov za tonu.
Na túto bilanciu pritom nevplývali iba samotné zvýšené výnosy, ktoré všeobecne udržiavajú nízke jednotkové ceny plodín, čo vo väčšine prípadov odrádza od expanzie, pestovania na čoraz väčších výmerách. Intenzifikáciu poľnohospodárstva museli sprevádzať aj snahy o ochranu krajiny, respektíve o iné jej využitie.
Ďalšie zvyšovanie výnosov poľnohospodárskych plodín by preto malo zaujímať popredné miesto v portfóliu stratégií zameraných na obmedzenie skleníkových emisií. Dosiaľ išlo o nezamýšľaný priaznivý vedľajší účinok úsilia nakŕmiť ľudstvo.
Zdroje:
Proceedings of the National Academy of Sciences Early Edition zo 14. júna 2010
Komuniké Stanford University zo 14. júna 2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
