Aktuálne správy Späť na správy
Planetológia: V Mesiaci je viac vody
Tuesday 15 June 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Washington 15. júna (TASR) – Objem vody v mineráloch vnútra Mesiaca je stonásobne väčší, než sa predpokladalo, odkedy astronauti z Apolla priviezli na Zem vzorky.
V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to oznámil šesťčlenný americko-japonský tím, ktorý viedol Francis McCubbin z Geofyzikálneho laboratória Carnegieho inštitútu vo Washingtone (USA).
Vyšla im vysoká pravdepodobnosť prítomnosti vody počas veľmi skorých štádií utvárania Mesiaca. Presnejšie v dobe, keď na ňom začala chladnúť a kryštalizovať horúca magma. To znamená, že voda sa na Mesiac nedostala iba zvonku, dopadmi komét. (Tak sa totiž vysvetľuje jej prítomnosť v regolite, komplexe dopadmi menších vesmírnych telies rozdrvených hornín prevažne sopečného pôvodu na mesačnom povrchu.) Sčasti tam "bola doma".
"Vyše 40 rokov sme si mysleli, že Mesiac je suchý. Pri našom terajšom výskume sme sa zamerali na hydroxyl – zlúčeninu jedného atómu kyslíka a jedného atómu vodíka – v zrnkách apatitu, minerálu, obsahujúceho viazanú vodu. A to v rámci zmesi minerálov, ktorú sme analyzovali v dvoch vzorkách mesačných hornín z programu Apollo a v jednom meteorite, ktorý priletel na Zem z Mesiaca," povedal Francis McCubbin.
Použili prístroje, ktoré im umožnili určovať obsahy s presnosťou na miliardtiny, teda s výrazne jemnejším rozlíšením, než aké mali minulé analýzy. Z toho, ako aj z modelov kryštalizácie magmy, im vyšiel minimálny počiatočný obsah vody od 64 miliardtín po päť milióntin. Síce nízke hodnoty, avšak prinajmenšom stonásobne vyššie ako všetky predchádzajúce výsledky z analýz vzoriek mesačného materiálu, podľa ktorých Mesiac obsahoval menej ako miliardtinu vody.
Mesiac podľa aktuálne prevládajúcej teórie vznikol pred približne 4,5 miliardou rokov po náraze telesa veľkého asi ako Mars do mladej Zeme. Trosky vymrštené nárazom sa na orbite okolo Zeme postupne poskladali do podoby Mesiaca. Počas tohto zhlukovania účinkami gravitácie sa roztopili a vznikol magmový oceán. Keď začal chladnúť, voda z neho buď unikla do kozmického priestoru, alebo sa v podobe hydroxylu viazala do minerálov.
Francis McCubbin s kolegami skúmali najmä kryštalické horniny označované ako KREEP, čo je skratka z K ako draslík, REE ako prvky zo skupiny vzácnych zemín (angl. rare-earth elements) a P ako fosfor. Tvoria zložku jednak hornín roztopených nárazmi vesmírnych telies na mesačný povrch, jednak sopečných čadičov. Na rozdiel od hlavných kryštalizujúcich kremičitanov, do ktorých sa voda neviazala, sa hodili ako "vodná sonda".
Vody je v mesačnom vnútri stále málo, avšak je de facto všadeprítomná. Ukazuje to zistený výskyt viazanej vody v horninách zo vzoriek, ktoré sa od seba líšia nezlučiteľnými obsahmi prvkov vzácnych zemín, takže vznikli v rôznych podmienkach, i keď v tej istej ére utvárania Mesiaca a kryštalizácie jeho prvotného magmového oceánu.
Zdroj: Komuniké NASA zo 14. júna 2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
