Aktuálne správy Späť na správy
Ekológia: Aj šelmy si rady zamaškrtia na ovocí
Tuesday 15 June 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Santiago de Compostella 15. júna (TASR) – Nový výskum potvrdil doterajšie chýry, že mnohé mäsožravce konzumujú aj plody stromov, konkrétne bobuľovinových.
V časopise Acta Oecologica to oznámili José Guitián a Ignacio Munilla z Univerzity v Santiago de Compostella (Španielsko).
Obľuba rôznych plodov u šeliem z kategórie všežravcov, ako sú medvede, je všeobecne známa. No v prípade "čistých" mäsožravcov to také jasné nebolo. Zoológovia a etológovia (výskumníci správania zvierat) síce mali isté informácie, no stále na úrovni chýrov.
Spomenutí dvaja bádatelia však teraz preukázali, že mäsožravce ako líška obyčajná resp. hrdzavá (Vulpes vulpes) a kuna lesná (Martes martes) sú dôležité aj pri reprodukcii rastlín, ktoré rodia plody, spadajúce medzi ovocie, lebo trusom šíria ich semená.
Potvrdil to ich výskum správania týchto dvoch šeliem v severošpanielskom pohorí Cordillera Cantábrica. Jedince z oboch druhov tam bežne konzumovali plody jarabiny vtáčej (Sorbus aucuparia), pričom dokázali rozpoznať medziročné rozdiely hojnosti jarabinových plodov v kantábrijských lesoch. Navyše výrazne uprednostňovali najproduktívnejšie stromy.
"Mäsožravcom nie sú ľahostajné sezónne a priestorové zmeny množstva plodov, ktoré môžu získať z jarabinových stromov. Jarabina je dôležitá pre mäsožravce a mäsožravce sú dôležité pre jarabinu," povedal Ignacio Munilla.
Jarabina vtáčia sa v Cordillera Cantábrica vyskytuje v nadmorských výškach až vyše 1000 metrov. Je to priekopnícky druh, ktorý kolonizuje druhotné kroviny a takpovediac pripravuje scénu pre plne vyvinutý les. José Guitán poukázal na jej význam v európskych lesoch, vzhľadom na hojnosť a výskyt od juhu nášho kontinentu až po Škandináviu.
Množstvo plodov na jarabine sa však medziročne značne mení – obdobia úplne bez plodov sa striedajú s obzvlášť bohatými rokmi, keď ich na jednom strome býva až vyše 50.000. Podľa toho kolíše aj význam jarabinových plodov v potrave líšok a kún, čo vedci doložili údajmi z nepretržitého 11-ročného výskumu.
V kratšom časovom horizonte desať dní a nocí monitorovali 20 jarabinových stromov. Šelmy najčastejšie navštevovali desať stromov s najväčšou úrodou, kŕmili sa spadanými bobuľami a pomáhali tak šíriť semená. Podiel mäsožravcov na konzumácii týchto bobúľ bol pri každom monitorovanom strome väčší ako podiel hlodavcov.
José Guitán a Ignacio Munilla si myslia, že systém jarabina-líška-kuna by mohol mať veľký význam v horských ekosystémoch celého Iberského polostrova.
Zdroj: Komuniké FECYT – Spanish Foudation for Science and Technology zo 14.6.2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
