Aktuálne správy Späť na správy
Planetológia: Bývala tretina Marsu pod vodou?
Monday 14 June 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Boulder 14. júna (TASR) – Nový výskum naznačuje, že pred približne 3,5 miliardami rokov azda až vyše tretinu povrchu červenej planéty zalieval oceán. V časopise Nature Geoscience to predbežne online oznámili Gaetano Di Achille a Brian Hynek z Coloradskej univerzity v Boulderi.
Dosiaľ najdôkladnejšie skombinovali analýzu terénnych znakov, zjavne súvisiacich s činnosťou vody, ako sú riečne delty a údolia, zmapovaných od roku 2001 sondami z orbity, s úvahami o globálnej hydrosfére v skorých fázach histórie Marsu. O tamojšom praoceáne v tzv. noachiánskej ére pred vyše 3,5 miliardami rokov sa diskutuje už dlho. Ich výskum teraz existenciu takého praoceánu výrazne podporil.
Na povrchu Marsu identifikovali podľa špecifických geologických ložísk 52 delt. Z nich viac ako polovica, konkrétne 29, pravdepodobne vymedzovala praoceán, lebo sa nachádzajú približne v rovnakom prevýšení voči strednej hodnote polomeru planéty. Ten na Marse plní úlohu referenčnej úrovne, keďže tam aktuálne nie sú moria ako na Zemi. Každú z predmetných delt napájala rozsiahla sieť riek.
Podľa Gaetana Di Achillea mal skorý Mars podobný globálny kolobeh vody ako Zem, teda zrážky, odtok, tvorbu oblakov a hromadenie ľadu i podzemnej vody. S Brianom Hynkom im vyšlo, že praoceán zaberal približne 36 percent povrchu planéty. Obsahoval 124 miliónov kilometrov kubických vody, čo by pri rovnomernom rozložení po celom povrchu planéty zodpovedalo vrstve hlbokej 550 metrov.
To sú čísla na úrovni desatiny dnešného pozemského oceánu. Zem je však voči Marsu podstatne väčšia, polomer Marsu len o málo presahuje polovicu jej polomeru. Voda navyše podľa oboch bádateľov zalievala aj viaceré plochy mimo samotného praoceánu a vytvorila jazerá vo veľkých dopadových kráteroch prúdením podzemnej vody z oceánu.
Brian Hynek s Michaelom Beachom a Monicou Hokeovou takisto z Coloradskej univerzity v druhej štúdii, ktorá vyšla v časopise Journal of Geophysical Research, oznámili rozpoznanie približne 40.000 riečnych údolí na Marse, čo je približne štvornásobok doterajšej bilancie. To poukazuje na hojné zrážky, ktoré nimi stekali do praoceánu. Stabilné zrážky na Marse zasa vyžadovali existenciu oceánu, z ktorého sa voda vyparovala.
Základnou otázkou je: Kam sa všetka táto voda neskôr podela? Na jej riešenie bude zameraná nová sonda MAVEN (Mars Atmosphere and Volatile Evolution Mission), ktorá má odštartovať v roku 2013.
Riečne delty na Marse sú v hľadáčiku astrobiológov, lebo podľa analógie s pozemskými by mali ponúkať skvelé podmienky (čo platí aj pre jazerá) na rýchle uloženie, a tým aj pravdepodobnejšie zachovanie, stôp prípadného života. Väčšina vedcov sa v súčasnosti prikláňa k názoru, že ak je na Marse život, tak mikrobiálny a pod zemou. Dlhodobý oceán na veľkej časti povrchu v skorej histórii Červenej planéty dodáva vážnosť úvahám o minimálne dávnom živote: Keď vtedy vznikol v oceáne na Zemi, prečo nie aj na Marse?
Zdroje:
Nature Geoscience z 13. 6. 2010
Komuniké University of Colorado at Boulder z 13. 6. 2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
