Aktuálne správy Späť na správy
Agroekológia: Veľká ryža s hubovým dopingom
Monday 14 June 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Lausanne 14. júna (TASR) – "Vyšľachtená" koreňová huba v skleníkoch výrazne podporuje rast ryže. Sľubuje to ekonomický i environmentálny prínos v podobe úspory hnojív.
V prestížnom časopise Current Biology to oznámil päťčlenný vedecký tím, ktorý viedol Ian Sanders z univerzity v Lausanne. Prvou autorkou článku bola jeho kolegyňa Caroline Angelardová.
Takzvané mykorízne huby žijú na a pri koreňoch takmer všetkých známych rastlín. Ich symbiotický vzťah s rastlinami spočíva na princípe "niečo za niečo". Huby rastlinám dodávajú základné živiny, špecificky fosfáty, rastliny zasa hubám cukor.
Ian Sanders s kolegami zistil, že istou formou manipulácie s genetickým vybavením mykoríznych húb možno docieliť výrazne prospešný účinok na rastlinu. Výsledok prekvapil, lebo dosiaľ bolo iba málo dôkazov, že rastlina naozaj reaguje na zmenu huby.
"Globálne zásoby fosfátov sú kriticky nízke a keďže dopyt po fosfátoch ide ruka v ruke s expanziou početného stavu ľudstva, predpovedá sa, že v najbližších desaťročiach bude veľký nedostatok týchto surovín. Väčšina našich dôležitých plodín bohužiaľ silnejšie nereaguje, ak vôbec reaguje, na naočkovanie živnej pôdy týmito hubami. Zvlášť to platí o ryži, celosvetovo najdôležitejšej potravinovej rastline. Neexistujú nijaké zreteľné správy, že by jej také naočkovanie prospievalo," povedal Ian Sanders.
Nové pokusy jeho tímu to však zmenili. Použitý kmeň mykoríznej huby druhu Glomus intraradices síce všeobecne ryži nijako výnimočne neprospieva, no vedci ho takpovediac vyšľachtili. Umožnila im to nezvyčajná genetika tejto huby. Jednotlivé jej vlákna totiž obsahujú geneticky odlišné jadrá, ktoré môžu splývať či vymieňať si gény v rôznych kombináciách. Hubové spóry tak majú rôzne súbory génov. Údajne totožné hubové klony sa vďaka tomu vyznačujú dosiaľ nezohľadňovanou genetickou premenlivosťou.
Využitím tohto faktu vedci dosiahli až päťnásobný rast ryže voči kontrolným rastlinám. Ich cieľom bola selekcia s ohľadom na gény so známymi úlohami v ustanovovaní vzájomne prospešného vzťahu rastlina-huba a v samotnom prenose fosfátov na ich rozhraní. Nešlo pritom o nijaké vkladanie nových génov do genómu húb, teda proces, ktorý by vyhovoval definícii geneticky obmeneného organizmu, iba o akýsi ekvivalent šľachtenia, využívajúci spomenutú, v porovnaní s rastlinami nezvyčajnejšiu genetiku huby.
Výsledky sú predbežné v tom zmysle, že ich vedci dosiahli vo švajčiarskych skleníkoch, kde iba simulovali podmienky tropického ryžového poľa. Zistenia treba overiť na skutočnom ryžovisku. Tento výskum však každopádne ukázal, že s genetikou mykoríznych húb možno manipulovať v prospech vyšších výnosov plodín pri nižšej spotrebe hnojiva a teda aj menších vedľajších škodlivých účinkoch hnojiva na vodné zdroje.
Zdroj: Komuniké Cell Press z 10. 6. 2010.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
