Aktuálne správy Späť na správy
Astronómia: Exoplanetárna premiéra v súhvezdí Maliara
Friday 11 June 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Mníchov 11. júna (TASR) – Prvý raz sa podarilo priamo pozorovať pohyb novoobjavenej exoplanéty z jednej strany materskej hviezdy na druhú.
V predbežnom online vydaní časopisu Science (Science Express) to oznámila Anne-Marie Lagrangeová z Astrofyzikálneho laboratória pri observatóriu Univerzity Josepha Fouriera v Grenoble (Francúzsko) s desiatimi kolegami.
Predmetná planéta má najmenšiu orbitu zo všetkých priamo pozorovaných exoplanét a svoju materskú hviezdu beta v súhvezdí Maliara (Pictor), čiže beta Pictoris, skrátene beta Pic, obieha v takmer rovnakej vzdialenosti ako Saturn naše Slnko.
Vzhľadom na jej fyzikálne parametre ide o podobnú obriu plynnú planétu. Jej materská hviezda je veľmi mladá a tak už zo samotnej existencie tejto planéty vyplýva potvrdenie názoru, že vznik obrích planét trvá iba niekoľko miliónov rokov. Odráža pozorovania, podľa ktorých sa protoplanetárne disky okolo mladých hviezd rýchlo rozptyľujú.
Vek bety Pic, vzdialenej od nás približne 63 svetelných rokov, je totiž "iba" 12 miliónov rokov, čo predstavuje necelú trojtisícinu veku Slnka. Na druhej strane je oproti nemu o zhruba 75 percent hmotnejšia. Obklopuje ju prachový zvyškový disk z doby, kedy vznikla (ako aj jej planetárna sústava), ktorý je zrútený, a druhý, naklonený disk. Dopadajú na ňu kométy.
"To všetko silne poukazovalo na prítomnosť masívnej planéty a naše nové pozorovania to teraz definitívne dokázali," povedala Anne-Marie Lagrangeová.
S kolegami použila detektor NAOS-CONICA, pripojený k ďalekohľadu Yepun s priemerom hlavného zrkadlového objektívu 8,2 metra. Ten s ďalšími tromi rovnako veľkými a ešte niekoľkými menšími ďalekohľadmi tvorí systém VLT (Very Large Telecope, Veľmi veľký ďalekohľad) na Európskom južnom observatóriu v Čile.
V rokoch 2003, 2008 a 2009 s ním pozorovali betu Pic a jej blízke okolie. V roku 2003 zachytili slabý svetelný zdroj v disku, ale planetárna totožnosť sa nedala potvrdiť. V rokoch 2008 a na jar 2009 zdroj zmizol.
V jeseni 2009 však teleso zachytili na druhej strane disku. Medzitým sa zjavne z nášho pohľadu nachádzalo buď za, alebo pred materskou hviezdou, takže bolo nepozorovateľné, hviezda ho zakrývala, respektíve prežarovala. Na tomto základe sa im podarilo určiť, že teleso je naozaj exoplanéta, obiehajúca betu Pic, a odvodiť veľkosť jej orbity.
Astronómovia dosiaľ priamo zobrazili približne desať zo 455 známych exoplanét (bilancia k 8. júnu 2010). Novopotvrdená beta Pic b z nich má najmenšiu orbitu, nachádza sa osem až 15 vzdialeností Zem-Slnko od bety Pic, teda asi tak ďaleko, ako Saturn od Slnka.
Do 15-20 rokov by mala byť známa celá jej orbita. Beta Pic b má hmotnosť približne deväť hmotností Jupitera. Pri takých parametrov možno jej gravitačnými vplyvmi vysvetliť spomenuté zrútenie vnútornej časti disku okolo bety Pic.
"Existencia bety Pic b spolu s planétami objavenými okolo mladých masívnych hviezd Fomalhaut a HR-8799 naznačuje, že super-Jupitery sú azda častými vedľajšími produktmi planétotvorby okolo hviezd s vyššou hmotnosťou než Slnko," povedal člen tímu Gaël Chauvin, grenobleský kolega Anne-Marie Lagrangeovej.
Tá uzavrela: "Nedávno získané priame obrazy exoplanét, z toho mnohé pomocou VLT, ilustrujú rozmanitosť planetárnych sústav. Beta Pic b je v tomto rámci najsľubnejší prípad planéty, ktorá mohla vzniknúť podobne ako obrie planéty v našej slnečnej sústave."
Zdroje:
Science Express z 10. júna 2010
Komuniké European Southern Observatory z 10. júna 2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
