Aktuálne správy Späť na správy
Biotechnológie: Lesníctvu môže pomôcť cisgenika
Wednesday 09 June 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Corvallis 8. júna (TASR) – Nový spôsob obmieňania DNA stromov viac pripomína tradičné šľachtiteľstvo ako zvyčajné metódy genetického inžinierstva.
V časopise Plant Biotechnology Journal to oznámil Steven Strauss z Oregonskej štátnej univerzity v Corvallise (USA) s kolegami. Ako prví preukázali, že rýchlosť rastu a ďalšie vlastnosti stromov možno zmeniť cisgenikou, ktorá využíva prenos génov blízko príbuzných a zväčša pohlavne zlučiteľných druhov.
Pokiaľ sa na ňu budú vzťahovať vládne regulácie podobné ako v šľachtiteľstve, a nie prísne obmedzenia platné pre zvyčajné genetické inžinierstvo, sľubuje revolúciu nielen v lesníctve, no aj v pestovaní poľnohospodárskych plodín a výrobe biopalív.
Tím Stevena Straussa cisgenicky ovplyvnil pôsobenie rastlinného hormónu kyseliny giberelovej v topoľoch. Prejavilo sa to významnými zmenami rýchlosti rastu, morfológie a vlastností drevnej hmoty semenáčikov týchto stromov.
"Väčšina doterajších aplikácií biotechnológií využívala transgeniku, pri ktorej sa prenášajú genetické znaky z rastliny alebo živočícha na nepríbuzné druhy. Cisgenika oproti tomu využíva celé gény z rovnakej rastliny, alebo z veľmi blízko príbuzného druhu. Pomalý proces šľachtenia rastlín s neurčitými výsledkami takto môžeme zrýchliť, a to pri väčšej istote, že sa dosiahne želateľný výsledok," povedal Steven Strauss.
Zrod cisgeniky umožnili pribúdajúce poznatky o špecifických génov rastlín a živočíchov a obrovské zrýchlenie mapovania DNA organizmov. V podstate ide o verziu moderného šľachtiteľstva, založenú na oveľa hlbších poznatkoch o genetike.
Prirodzenejšia podstata a vyššia špecifickosť cisgenickej biotechnológie azda pomôže prekonať nákladné, časovo náročné a ťažkopádne regulačné opatrenia, ktoré zadržali rozvoj týchto metód v lesníctve, poľnohospodárstve a ďalších oblastiach.
"Pri cisgenike presne viete, aký gén vyberáte a aký vkladáte, a celý proces sa podobá tomu, čo sa prirodzene deje počas šľachtenia plodín a evolúcie. Naše genetické nástroje to iba spresňujú a zrýchľujú. Sme presvedčení, že toto zmierni obavy niektorých ľudí a že regulačné agentúry sa na tento prístup čoskoro budú pozerať úplne odlišne, ako na ten typ genetickej obmeny, ktorý sa robí bežnou transgenikou. Nepokúšame sa tu vložiť gény z ryby do jahody, berieme gén z topoľa a vkladáme ho zasa do topoľa," vysvetlil Steven Strauss.
Základom cisgeniky sú znalosti génov v pozadí prirodzenej premenlivosti rastlinných znakov, ako sú výška či odolnosť voči suchu alebo chorobám. Tieto gény sa vyberajú a vkladajú do iných jedincov toho istého respektíve príbuzného druhu, čím sa posilnia želateľné znaky.
V prípade topoľov vedci cisgenicky zmenili v skleníkových podmienkach rýchlosť ich rastu, čo je prospešné v oboch smeroch – na niektoré využitia sa hodia vyššie, na iné zasa nižšie stromy. Rýchlejší rast a obmenená biomasa sa zídu pri výrobe biopalív, ako etanolu. Obdobne plánujú zmeniť aj typicky dosiahnutú výšku, odolnosť voči suchu, chorobám a škodcom, dobu kvitnutia, tvorbu semien a ďalšie znaky. Pri otepľovaní klímy sa zasa zídu rastliny odolnejšie voči teplu. Všetko rýchlejšie voči bežnému šľachteniu, ktoré trvá roky.
Slávna "zelená revolúcia" si vyžiadala desaťročia. Výsledkom však bola napríklad pšenica s kratšou stonkou, ktorá je húževnatejšia a viac energie sústreďuje do tvorby semien, ako do rastu stonky. Pri cisgenike sa dá uvažovať o čomsi takom v horizonte jediného roka.
Zdroj: Komuniké Oregon State University z 8.6.2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
