Aktuálne správy Späť na správy
Technológie: "Plnoštíhle" slnečné články
Wednesday 09 June 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Chestnut Hill 9. júna (TASR) – Nový slnečný článok v meradle nanometrov inšpirovaný koaxiálnym káblom ponúka vyššiu účinnosť premeny svetla na elektrinu.
V časopise Physica Status Solidi to oznámil Michael Naughton z Bostonského kolégia v Chestnut Hill (štát Massachusetts, USA) s kolegami.
Základom tohto úspechu je vyriešenie problému optimálnej hrúbky vrstvy, ktorý sa vyskytuje pri zachytávaní svetla článkom a následnom vyťažovaní elektrického prúdu z článku.
Optické a elektronické obmedzenia idú vo väčšine slnečných článkov s tenkou vrstvou (filmom) svetlocitlivého materiálu proti sebe. Článok musí byť dosť hrubý na to, aby sústredil potrebné množstvo svetla a súčasne dosť tenký na to, aby sa z neho dal vyťažiť prúd.
Tím Michaela Naugtona našiel východisko z tejto dilemy. Využíva architektúru slnečného nanočlánku založenú na princípe koaxiálneho kábla, objavenom už v 19. storočí.
"Na slnečných článkoch nanodrôtového typu pracuje vo svete veľa výskumných skupín, pričom väčšina využíva kryštalické polovodiče. Táto nanokoaxová architektúra článku oproti tomu nevyžaduje kryštalické materiály a preto ponúka prísľub lacnej slnečnej energie na základe ultratenkých, svetlo pohlcujúcich vrstiev. Po zdokonalení azda dosiahneme účinnosti, ktoré prekonajú všetky bežné plošné architektúry slnečných článkov, a to pri použití menšieho množstva materiálu, navyše lacnejšieho," povedal Michael Naughton. Nanokoaxy riešia spomenutú dilemu: sú dosť hrubé na to, aby zachytili potrebné svetlo, a súčasne dosť tenké na to, aby dovolili účinnejšie vyťažovanie elektrického prúdu.
Nanokoax, kábel mnohonásobne tenší ako ľudský vlas, vynašli v roku 2005 práve vedci a technici z Bostonského kolégia. Skladá sa z vnútorného „drôtu„ tvoreného uhlíkovou nanotrubicou, obklopeného izolačnou vrstvou oxidu, nad ktorou je kovová vrstva. Slnečné nanokoaxové články využívajú amorfný kremík. Poskytujú vyše osempercentnú účinnosť premeny svetla na elektrinu. To presahuje účinnosť všetkých doterajších slnečných článkov s nanoštruktúrnym svetlocitlivým filmom. Navyše ich ultratenká podstata znižuje vplyvy tzv. Staeblerovho-Wronského efektu, postupného znehodnocovania materiálu slnečných článkov z amorfného kremíka svetlom a tým poklesu ich účinnosti.
Zdroj: Komuniké Boston College zo 7.6.2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
