Aktuálne správy Späť na správy
Archeológia: V biblickom Izraeli chovali anatólske včely
Tuesday 08 June 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Jeruzalem 8. júna (TASR) – Zvyšky včelích robotníc, trúdov, kukiel a lariev v úľoch z doby kráľa Šalamúna ukázali, že vtedajší Hebreji nechovali miestny poddruh včiel medonosných, ale maloázijský, zrejme importovaný z územia dnešného Turecka.
V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to oznámil šesťčlenný medzinárodný tím Guya Blocha z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme (Izrael). Okrem jeho krajanov boli v tíme vedci z Brazílie a Nemecka.
Viacero radov úľov sa našlo na dvore architektonického komplexu vo vnútri mestského sídla Tel Rehov v údolí stredného Jordánu na severe dnešného Izraela. Zhruba desaťhektárové mesto je datované do 12. až 9. storočia p. n. l. Samotný komplex s úľmi bol zničený v desiatom storočí, respektíve na začiatku deviateho storočia p. n. l. Teda podľa textov Starého zákona v ére jednotného hebrejského štátu za kráľov Dávida a Šalamúna, alebo po jeho rozpade, na začiatku éry severného kráľovstva Izrael.
Úle pravdepodobne patrili jednému z komerčných veľkochovov zameraných na produkciu vosku a medu, ako to na Blízkom východe dokladajú napríklad staroegyptské nástenné maľby či dobové texty zo Sýrie a Mezopotámie. Zachovalo sa približne 30 úľov z pôvodných odhadom 100 až 200. Vyrobené boli z nepálenej hliny.
V Starom zákone často používaný výraz "med" vedci väčšinou vysvetľovali tak, že sa to týkalo sladkých výťažkov z ovocia, napríklad z datlí a fíg. Skorigoval to práve až nedávny objav skutočného včelárstva vo veľkom v Tel Rehov.
V rade úľov sa našli mimoriadne dobre zachované zvyšky včiel, dospelých jedincov všetkých kást i nedospelých. Morfologická analýza pod elektrónovým mikroskopom však ukázala, že nejde o miestny poddruh včely medonosnej Apis mellifera syriaca, ale – po vylúčení všetkých ostatných z približne dvoch desiatok poddruhov včely medonosnej – o poddruh Apis mellifera anatoliaca, ktorý sa vyskytuje vo viacerých oblastiach dnešného Turecka.
Ponúkajú sa dve vysvetlenia. Buď sa vtedajšie zemepisné rozloženie jednotlivých poddruhov včely medonosnej líšilo od dnešného, alebo doboví Hebreji importovali anatólske včely, keďže to bolo výhodné. Nemuselo ísť iba o vyššie výnosy medu. Sýrsky poddruh má totiž vysokovyvinuté obranné správanie, takže sa nehodí pre chov v blízkosti ľudských obydlí.
V tomto kontexte prekvapuje umiestnenie tak rozsiahleho včelárstva vnútri husto zastavanej mestskej oblasti, lebo aj anatólsky poddruh občas musel byť agresívny, prinajmenšom počas údržby úľov a ich otvárania, keď včelári vyberali plásty. Hlavnou príčinou mohla byť potreba dobrej ochrany pre cenný majetok v podobe toľkých úľov.
Hoci spomenuté staroegyptské a jadrové blízkovýchodné maľby a texty poukazujú na existenciu včelárstva ešte podstatne hlbšie v minulosti, úle z Tel Rehov a zvyšky včiel v nich predstavujú jeho aktuálne najstaršie známe fyzické dôkazy.
Zdroj: Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition zo 7.6.2010
(spolupracovník TASR Zdeněk Urban) bar
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
