Aktuálne správy Späť na správy
Životné prostredie: UV zrejme obojživelníky nehubí
Tuesday 01 June 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Seattle 31. mája (TASR) – Slnečné ultrafialové žiarenie podľa všetkého nie je príčinou celosvetového vymierania obojživelníkov, ako si to vedci mysleli.
V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to predbežne online oznámili Wendy Palenová z Univerzity Simona Frasera v Burnaby (provincia Britská Kolumbia, Kanada) a Daniel Schindler z Washingtonskej univerzity v Seattle (USA).
Taký záver vyplýva z dvoch hlavných faktorov. Jednak je väčšina vôd, do ktorých samice obojživelníkov kladú vajíčka, trochu prirodzene zamútená, čo vajíčka dostatočne chráni pred potenciálne škodlivou zložkou slnečného žiarenia, jednak samotné samice pre vajíčka vyhľadávajú tienistejšie miesta.
Na 22 rozmnožovacích miestach axolotlovitej salamandry Ambystoma macrodactylum, rozložených na takmer 20 kilometroch štvorcových v Národnom parku Olympic v štáte Washington, vedci zaznamenali ani nie dvojpercentný úhyn zárodkov v dôsledku smrteľnej dávky slnečného ultrafialového žiarenia. Výskum prebehol na svahoch hôr v subalpínskom pásme pri hornej hranici lesa, teda ešte vo viac-menej otvorenom teréne.
Druhým skúmaným prípadom bola skokanovitá žaba Rana cascadae. Vedci pri nej nezistili smrteľné dávky slnečného ultrafialového žiarenia na nijakom mieste.
Úmyselne zvolili – podľa laboratórnych testov – na ultrafialové žiarenie najviac a najmenej citlivého obojživelníka z výskumnej oblasti.
"Tieto poznatky neodporujú stovkám výskumných štúdií, ktoré preukázali škodlivé účinky ultrafialového žiarenia na mnohé organizmy vrátane ľudí. Poukazujú skôr na potrebu pochopiť, kde a kedy toto žiarenie naozaj vážne škodí," povedala Wendy Palenová.
S Danielom Schindlerom sa ešte ako doktorandka rozhodla širším terénnym výskumom preveriť síce správne predchádzajúce dôkazy ničivosti ultrafialového žiarenia zvlášť pre vajíčka a larvy obojživelníkov, avšak získané laboratórne alebo iba na niekoľkých miestach v prírode. Predmetné výskumy z prelomu 20. a 21. storočia, z ktorých sa mnohé týkali práve obojživelníkov na severozápade USA, kde leží aj štát Washington, vyvolali poplach, že tento faktor urýchľuje pozorované vymieranie obojživelníkov.
"Keď sa testy fyziológie živočícha interpretujú mimo jeho prirodzeného prostredia, často dospievame k nesprávnym záverom," konštatovala Wendy Palenová.
Spomenuté ochranné zamútenie vody spôsobuje rozpustená organická hmota, pochádzajúca napríklad zo spadnutého lístia – čím je jej viac, tým menej ultrafialového žiarenia prenikne k vajíčkam. Nuž a na miestach, kde je voda číra, sa samice salamandier pri znášaní vajíčok správali inak ako na miestach so zamútenou vodou.
"Zatiaľ sa neurobilo veľa výskumov, či živočíchy dokážu vnímať intenzitu ultrafialového žiarenia, tieto salamandry to však určite dokážu. Keď čírosť vody ohrozuje ich vajíčka, kladú ich do tieňa," povedal Daniel Schindler. Aktuálne hladiny intenzity potenciálne biologicky nebezpečného slnečného ultrafialového žiarenia (UV-B, vlnové dĺžky 290-320 nanometrov) tak obojživelníky podľa všetkého zvládajú. A ozónová vrstva sa po zákaze priemyselného využívania chlorofluorouhlíkov Montrealským protokolom zjavne začína spamätávať.
Zdroje: Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition zo 17.5.2010; Komuniké University of Washington z 24.5.2010
(spolupracovník TASR Zdeněk Urban) bar
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
