Aktuálne správy Späť na správy
EÚ: Krajiny bývalého sovietskeho bloku si stále hľadajú svoje miesto v únii
Tuesday 01 June 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Brusel 1. júna (TASR) - Nové členské krajiny Európskej únie sa stále len učia, ako byť súčasťou udávania politického tónu v EÚ, vyplýva to z vedeckej štúdie Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ktorej výsledky prezentovali jej autori dnes v Bruseli.
Výskumný projekt sa snažil kombináciou analýzy rozhodovacieho procesu v Rade ministrov EÚ a rozhovorov s politickými aktérmi členských krajín, európskych inštitúcií a expertov zistiť, aké sú prevládajúce preferencie štátov, ktoré len nedávno podstúpili proces tranzície a vymanili sa spod kontroly riadenej ekonomiky na začiatku 90. rokov. Výskum začal v roku 2007, jeho prvé výstupy zverejnil tím pracujúci pod vedením vedúcej Katedry politológie Dariny Malovej dnes.
"Najprv sme sa venovali databázam, dokumentom, hlasovaniu členských štátov v Rade, následne sme sa pustili do hlavnej metodologickej časti, teda príprave rozhovorov, ktoré sme v prevažnej časti realizovali v roku 2008 a 2009. Momentálne máme spracovaných 112 rozhovorov, čo je slušnou bázou pre analýzu. Neskúmali sme však Maltu ani Cyprus, zaujímali nás krajiny z bývalého sovietskeho bloku a v tomto ohľade Malta ani Cyprus koherentné nie sú. Zvyšok nových členských krajín má skúsenosti s tzv. doktrínou limitovanej suverenity, mali špecifickú štruktúru ekonomiky a po tretie boli súčasťou studenej vojny, preto sme sa sústredili na ne," priblížila Malová.
Okrem Poľska a sčasti Rumunska ide o "malé" krajiny, je preto prirodzené, že razia od začiatku postkomunistických rokov cestu integrácie. "Všetky štáty majú spoločný znak ten, že presadzujú prointegračný prístup. Dostatočnú 'infraštruktúru' však stále ešte nemajú pre politiku v únii, chýbajú administratívne kapacity, istá znalosť pravidiel, ale aj budovanie aliancií, toto všetko negatívne ovplyvňuje ich schopnosti obrániť alebo presadzovať záujmy, formulovať nové politiky na pôde Európskej únie," vyjadrila sa politologička.
Štúdia sa zaoberá aj skúmaním dokončenia integrácie v ekonomickom meradle - vstupom do menovej únie, náročná cesta do eurozóny však pelotón v posledných rokoch rozdelila, na čo malo signifikantný vplyv aj prepuknutie svetovej hospodárskej krízy. Politológovia identifikovali tri skupiny a pomohli si pri ich otitulkovaní rozprávkovými hrdinkami. "Červené čiapočky" (Slovensko, Slovinsko, Estónsko) zvládli integračný cieľ rýchlo, lebo si postavili vstup do eurozóny za prioritu, "Šípkové ruženky" (Česká republika, do určitého bodu Poľsko) zostávajú ľahostajné k vstupu, preferujú flexibilitu pred stabilitou a rozhodli sa čakať pre naplnenie kritérií na lepšie časy, kým "Popolušky" (Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Bulharsko a Rumunsko) síce snahu majú, ale ich ekonomika nedovoľuje, aby mohli pomýšľať nad adoptovaním eura ako svojej meny.
Od roku 2004 resp. 2007 má možnosť týchto 10 krajín vyskúšať si nový typ politiky, s ktorým sa dovtedy jeho lídri nemali možnosť stretnúť. "Primárne vnímanie ich účinkovania za rokovacím stolom je také, že sa snažia jednať veľmi konsenzuálnym spôsobom a nekladú prekážky ďalšej integrácii, prevažne predstavujú tzv. fence-sitting, teda neutralitu a nerozhodnosť v kontroverzných témach," naznačila charakter politickej kultúry z nových členských krajín Malová. Jedným dychom však dodala, že existujú aj výnimky, kde tieto krajiny nechcú upustiť od "svojho". "Najviac sa to dotýka daňovej, sociálnej, politiky či vnútorných záležitostí a spravodlivosti."
Profesorka pripustila, že výskum nenapovedá ešte o konečnom mieste krajín vo fungovaní únie, ich "politická tvár" sa v nadnárodnom zoskupení logicky nemôže vytvoriť z jednej chvíle na druhú, ale je kontinuálnym procesom.
"S každou socializáciou je to rovnako. Kým sa adaptujete na nejaký nový fenomén, platí to napríklad aj na trhovú ekonomiku, vyžaduje si to aspoň jednu generáciu. Preto je samozrejmé, že 5-6 rokov skúsenosti nemôže stačiť," mieni vedúca výskumného tímu.
Vo všeobecnosti však v posledných rokoch nastali zmeny aj v smerovaní európskej dvadsaťsedmičky, čo vplýva aj na pozíciu jej novozaradených členov. "Únia sa postupom času zmenila. Snaha o harmonizáciu v sledovanom období opadla, ani staré členské štáty neprichádzali s ráznymi témami v tomto kontexte. Čo sa týka 'starej' agendy - oblasti spoločného trhu alebo politiky hospodárskej súťaže, je zreteľné, že noví členovia ešte neovládajú celú problematiku tak, aby si na tomto poli dovolili sformulovať svoje národné priority v celej komplexnosti. Vedia, čo je pre nich dobré, ale obávajú sa, že keby sa to presadilo na úrovni únie, mohli by dopadnúť zle. Skôr preto vyčkávajú a pripájajú sa do maximálne do 'post-hoc' aliancií. Vzhľadom na krátku skúsenosť však považujem tento proces za prirodzený," komentovala Malová.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
