Aktuálne správy Späť na správy
Agroekológia: Škodca zvýšil úrodu zemiakov!
Monday 31 May 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Ithaca 31. mája (TASR) – Potenciálne zdvojnásobenie výnosov štvrtej najvýznamnejšej plodiny sveta paradoxne sľubujú sliny jej prírodného nepriateľa. V časopise Ecological Applications to zatiaľ online oznámil nemecko-kolumbijsko-americký tím, ktorý viedla Katja Povedaová z Univerzity Georga Augusta v Göttingene.
Prekvapivý poznatok sa zrodil z výskumu komerčnej odrody ľuľka zemiakového (Solanum tuberosum), čiže zemiakov v kolumbijských Andách.
Vedci pôvodne chceli kvantifikovať, o koľko znižuje úrodu napadnutie zemiakov húsenicami mory druhu Tercia solanivora. Patrí k hlavným juhoamerickým škodcom zemiakov a mnohých pestovateľov tam núti každé dva týždne striekať polia pesticídmi.
Ukázalo sa však, že pri napadnutí zemiakov týmito húsenicami výnosy neklesli, ale naopak vzrástli – rastliny na útok škodcu zareagovali tvorbou väčších hľúz.
Pátranie po príčine nezvyčajného výsledku odhalilo, že sú za ním sliny. Predná časť tráviacej sústavy húsenice obsahuje isté špecifické chemické zlúčeniny a práve tie vyvolávajú v zemiakových rastlinách túto odozvu, ktorá má celosystémový charakter.
Pokusy ukázali, že ak sa sliny húseníc dostanú do jednej hľuzy, zväčšia sa všetky ostatné hľuzy rastliny. Zdá sa, že v nich obsiahnuté látky určitým, zatiaľ neidentifikovaným spôsobom zvyšujú intenzitu fotosyntézy, aby to kompenzovalo hľuzy skonzumované húsenicami. Intenzívnejšia fotosyntéza znamená, že rastlina z ovzdušia stiahne viac uhlíka a ten premení na škrob, čím sa zväčšia hľuzy.
Podľa člena tímu Andréa Kesslera z Cornellovej univerzity v Ithake, štát New York, rastliny sa pred bylinožravcami bránia rôznymi spôsobmi, aj zmenou metabolizmu a tvorbou toxínov. Bylinožravce na to reagujú náležitými adaptáciami, takže ide o akési prírodné preteky. V tomto prípade majú z výsledku prospech obe strany.
Z ľudského pohľadu však, prirodzene, záleží na správnom pomere zemiakov a škodcov na scéne. Keď húsenice napadli menej ako desať percent hľúz, komerčne uplatniteľná úroda dosiahla po odstránení napadnutých hľúz 2,5-násobok hmotnosti úrody z rovnakej výmery nenapadnutej húsenicami Tecia solanivora. Úroda stále bola dvojnásobná aj vtedy, keď húsenice napadli 20 percent hľúz. Úrody z napadnutých a nenapadnutých zemiakov sa vyrovnali až pri napadnutí polovice hľúz.
Ak sa podarí zo slín húsenice izolovať účinnú látku či látky, mohlo by to významne zvýšiť výnosy niektorých zemiakových odrôd.
"Húsenica tejto mory konzumuje všetky odrody zemiakov, no dosiaľ sme spomedzi siedmich skúmaných odrôd zistili reakciu vo forme zvýšenej úrody iba u jednej," povedala Katja Povedaová. Jej tím plánuje vyskúšať ďalšie komerčné odrody i divo rastúce zemiaky.
Mohol sa takýto obojstranne prospešný výsledok evolučných pretekov zrodiť aj u nás? Ak áno, azda by to bolo na prospech upadajúcemu pestovaniu zemiakov na Slovensku. Značné zvýšenie úrody ekologicky prijateľným spôsobom je určite lepšia opcia ako intenzívne používanie hnojív a pesticídov. Na druhej strane je otázne, či sa za zhruba tri a pol storočia od dovezenia zemiakov na Slovensko (prvý raz sa tu údajne pestovali okolo roku 1654, zrejme na Spiši) stihla vytvoriť podobná väzba medzi touto plodinou a tunajším hmyzom.
Tak či onak, za preskúmanie to stojí. Zemiaky stále predstavujú štvrtú najvýznamnejšiu potravnú a technickú plodinu ľudstva – po pšenici, ryži a kukurici. A na rozdiel od prvých troch je pre ich pestovanie vhodná väčšina územia Slovenska.
Zdroj: Komuniké Cornell University z 27. 5. 2010.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
