Aktuálne správy Späť na správy
Klimatológia: Letokruhové dejiny sucha v Maghrebe
Thursday 27 May 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Tucson 27. mája (TASR) – Prvá dlhodobá rekonštrukcia vývoja klímy v Maroku, Alžírsku a Tunisku odhalila, že tamojšie suchá sa v závere 20. storočia vyrovnali najväčším od roku 1179. Je to dôležitý informačný vstup pre vodohospodárov týchto krajín.
V časopise Climate Dynamics to oznámil šesťčlenný medzinárodný tím, ktorý viedol Ramzi Touchan z Arizonskej univerzity v Tucsone. Okrem troch Američanov v ňom boli zástupcovia predmetných krajín severozápadnej Afriky.
V Maroku, Alžírsku a Tunisku sa vyskytli časté zvlášť veľké suchá v 13., 16. a v druhej polovici 20. storočia. Vyplýva to z analýzy letokruhov, ktorých sled neprerušene siaha do stredoveku, k roku 1179. Jedna vzorka z Maroka však až k roku 883.
„V tejto časti sveta majú vážne problémy s vodou. Toto je prvá regionálna rekonštrukcia vývoja klímy, ktorú môžu využiť správy vodných zdrojov. Medzi najdôležitejšie spôsoby poznávania premennosti klímy patrí využívanie zástupných záznamov a v tomto sú jedným z najspoľahlivejších zdrojov letokruhy,„ povedal Ramzi Touchan.
Priame merania nesiahajú dostatočne hlboko do minulosti nikde na svete, no Maghreb v tom má ešte väčší hendikep ako iné oblasti, keďže počasie sa tam zaznamenáva nanajvýš 50 rokov a zväčša ešte kratšiu dobu. To na vodohospodárske plánovanie nestačí.
Ramzi Touchan s kolegami systematicky zozbieral vzorky letokruhov z celého regiónu, ktoré ponúkajú náhradu zrážkomeru – šírka letokruhov v takýchto poloarídnych prostrediach totiž veľmi úzko súvisí s množstvom zrážok počas toho-ktorého roka. Zarazilo ich, ako rýchlo miznú stromy a dokonca aj ich vyschnuté zvyšky, poskytujúce dostatočne reprezentatívne vzorky. Je za tým kombinácia masívneho odumierania stromov, ťažby dreva a populačného tlaku, zmenšujúceho rozlohu beztak obmedzených lesov.
„Máme šancu urobiť akúsi záchrannú dendrochronológiu. Sú to oblasti, kde predmetné informácie musíme získať teraz, alebo sa stratia,„ konštatoval Ramzi Touchan. Práve z vyschnutého kmeňa je spomenutá ojedinelá marocká vzorka z 9. storočia.
Jeho tím odoberal vzorky z viacerých druhov ihličnanov a z dubov. Taký prístup lepšie vykresľuje vývoj regionálnej klímy, ako keby sa sústredili na jeden druh stromu. Skúmali celkove 39 lokalít a na každej odobrali vzorky z najmenej 20 stromov. Časovo i zemepisne rozsiahle suchá sa v Maghrebe vyskytovali častejšie pred rokom 1500, ako v nasledujúcich štyroch storočiach. V druhej polovici 20. storočia sa však tento vzor klímy zo stredoveku podľa všetkého obnovil.
Príčinami sa však suchá v jednotlivých krajinách spomenutej trojice líšia. Kým v Maroku súvisia s tzv. Severoatlantickou osciláciou, anomáliami tlaku vzduchu v tejto časti Atlantiku, ktoré zrkadlovo odrážajú vývoj na juhu, a iba málo s klimatickým javom El Niňo, v Alžírsku a v Tunisku viac súvisia s dianím v teplom tropickom Atlantiku.
Tím Ramzia Touchana plánuje rozšíriť jednak zemepisný záber tohto výskumu, najmä o Líbyu, jednak časový záber – treba nájsť staršie vzorky, ktoré premostia medzeru medzi dostupným neprerušeným sledom letokruhov a drevom z archeologických nálezov.
Zdroj: Komuniké University of Arizona z 25.5.2010
(spolupracovník TASR Zdeněk Urban) juh
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
