Aktuálne správy Späť na správy
Astronómia: "Obývateľné" exoplanéty môžu byť neobývateľné
Tuesday 25 May 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Seattle 25. mája (TASR) – Pomery na mimoslnečnej planéte v tzv. zóne obývateľnosti okolo jej hviezdy môže rozvrátiť susedná obria planéta na výstrednej dráhe.
Oznámil to Rory Barnes z Washingtonskej univerzity v Seattle s dvoma kolegami z USA a jedným z Francúzska v príspevku, ktorý prednesie túto stredu na letnej konferencii Americkej astronomickej spoločnosti vo floridskom Miami.
Zóna obývateľnosti je medzikružie okolo hviezdy s teplotami, ktoré dovoľujú, aby tam na planéte jestvovala kvapalná voda. Poloha a rozmery zóny závisia od hviezdy. V zónach obývateľnosti materských hviezd už bolo objavených viac mimoslnečných planét (exoplanét), avšak dosiaľ nijaká zemského typu, prevažne z kovov a hornín, všetko plynné obry.
Po planétach zemského typu v zónach obývateľnosti sa intenzívne pátra. Roryovi Barnesovi s kolegami vyšiel z modelovania na počítačoch záver, ktorý môže znamenať nepríjemnú komplikáciu. Aj také planéty totiž môžu byť striedavo obývateľné a neobývateľné pre život v dôsledku gravitačného pôsobenia susedných obrích planét, obiehajúcich materskú hviezdu po veľmi výstrednej dráhe. Nuž a exoplanét tohto typu je už známych neúrekom.
Osamelá planéta zemského typu na kruhovej obežnej dráhe blízko vnútorného okraja zóny obývateľnosti by v tejto zóne ostala. Keď však do modelov pridali planétu typu Jupitera, avšak na vysoko eliptickej obežnej dráhe, akú má väčšina pozorovaných obrích exoplanét, táto stabilita, ktorú zrejme vyžaduje vznik a evolúcia života, skončila. Vplyvom obrej planéty v modeli opakovane stúpala a klesala výstrednosť obežnej dráhy planéty zemského typu s periódou približne tisíc rokov. Každé tisícročie sa tak mohla výrazne meniť priemerná ročná teplota na jej povrchu. Niekedy by tam kvapalná voda jestvovala, inokedy by sa vyparila žiarou materskej hviezdy. Podobne by to bolo aj pri planéte zemského typu, obiehajúcej blízko vonkajšieho okraja obývateľnej zóny. Ibaže niekedy by tam kvapalná voda jestvovala, inokedy by zmrzla, keďže na planéte by ďaleko od materskej hviezdy zavládla globálna doba ľadová.
„Všeobecne platí, že obývateľná zóna je veľmi komplikovaná. Čo sa týka klímy na Zemi, obežné dráhy ostatných planét slnečnej ju ovplyvňujú iba mierne v časovom meradle desaťtisícov rokov, pri mnohých exoplanetárnych sústavách však môže byť usporiadanie planét veľmi dôležité pre obývateľnosť,„ povedal Roey Barnes. Zvlášť vypuklý je tento problém pri materskej hviezde s nízkou hmotnosťou, na úrovni zhruba jednej tretiny hmotnosti Slnka. Vtedy obývateľná zóna leží dosť blízko hviezdy a do hry vstupujú gravitačné prílivové sily hviezdy. Pridanie obrej planéty na výstrednej dráhe spôsobilo výrazné zmeny pomerov na planéte zemského typu v obývateľnej zóne.
„V takom usporiadaní by mohli jestvovať exoplanéty s cyklickým výskytom silnej sopečnej činnosti a štádií zemetrasení,„ doplnil Rory Barnes. Zdôraznil, že prílivové sily by tiež zafixovali rotáciu planéty a rastom výstrednosti obežnej dráhy by sa potom významne menila aj dĺžka dňa, prakticky zo dňa na deň. „Je fascinujúce premýšľať, aká evolúcia by azda prebiehala na takom svete. Vo vesmíre jestvuje celé 'zoo' pravdepodobne obývateľných čudných planét, no ich vlastnosti sa veľmi líšia od vlastností Zeme práve vplyvom ich 'výstredných'susedov,„ uzavrel.
Zdroj: Komuniké University of Washington z 24.5.2010
(spolupracovník TASR Zdeněk Urban) juh
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
