Aktuálne správy Späť na správy
Voľby ČR: Do parlamentu chcú ostrieľaní matadori i fanatici (analýza)
Monday 24 May 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Praha 24. mája (TASR) – Viac ako polovica z 200 českých poslancov, ktorým sa končí ich štvorročný mandát, by sa po voľbách, ktoré budú v Českej republike 28. a 29. mája, chcela do poslaneckých lavíc vrátiť. V Poslaneckej snemovni sa veľmi pravdepodobne objavia desiatky známych tvárí, ale aj nemenej politických nováčikov.
Podľa dlhodobých predvolebných výskumov má šancu prekonať päťpercentnú hranicu voliteľnosti iba asi pol tucta strán. Okrem známych "hráčov", ktorí sa na českej politickej scéne pohybujú už takmer dve dekády - favorizovanej ľavicovej ČSSD, pravicovej ODS a ortodoxnej KSČM -, majú volebný úspech na dosah ruky aj nové politické projekty: pravicová TOP 09 a značne populistické Veci verejné.
Podľa niektorých výskumov pod päťpercentnou hranicou, podľa iných tesne nad ňou, je kresťansky orientovaná KDU-ČSL, ktorá v novodobej českej histórii nechýbala v žiadnej vláde. Medzi voliteľnosťou a nevoliteľnosťou sa pohybuje aj Strana práv občanov – Zemanovci, ktorú tvoria bývalí sociálni demokrati nespokojní so súčasným vedením ČSSD. Na vstup do Poslaneckej snemovne nemusí dosiahnuť bývalá koaličná Strana zelených, ktorá bola prekvapením minulých volieb v roku 2006.
O priazeň 8,3 milióna českých voličov sa chcelo v Česku uchádzať 27 politických strán. Pre niektoré však podanie prihlášky bolo len snahou pripomenúť sa, že ešte existujú – napríklad pre Združenie pre republiku – Republikánsku stranu Československa predsedu Miroslava Sládka. Ten v 90. rokoch minulého storočia býval poslancom a ako šéf praktikoval pravicový extrémizmus, ale základňa jeho strany sa dávno rozpadla. Sládkovci sú jednou z 12 strán, ktoré sa k voľbám neprihlásili vo všetkých krajoch, čím sa vopred diskvalifikovali.
O zdravom úsudku možno pochybovať i v prípade subjektov, ktoré sa prihlásili iba v jednom kraji a navrhli jediného kandidáta. To je prípad Zbyňka Štěpána, predstaviteľa mimoparlamentnej strany Národná prosperita, ktorý kandidoval v Libereckom kraji. Ten navyše v prvej dekáde mája oznámil, že z predvolebnej kampane odstupuje. Zdôvodnil to síce údajnou cenzúrou, ale svojich sympatizantov vyzval, aby vo voľbách podporili Robotnícku stranu sociálnej spravodlivosti (DSSS), ktorá je nástupníckou stranou po zatiaľ neprávoplatne súdne zrušenej extrémistickej Robotníckej strane. Za DSSS kandiduje aj predseda Národnej prosperity Jiří Richter a k DSSS sa pred časom pridalo aj vedenie a časť členov. DSSS je zatiaľ stranou bez histórie, ale tento subjekt opatrnejšími formami de facto pokračuje v činnosti Robotníckej strany. Tú experti na extrémizmus, ale aj Najvyšší správny súd, označili za stranu, ktorá zastrešuje krajne pravicových radikálov.
Do parlamentu by sa chceli dostať aj českí piráti, kandidáti Českej pirátskej strany, ktorá sa neinšpirovala na mori, ale vo vodách internetu. Strana požaduje slobodu sťahovania dát, bojuje proti autorskej ochrane hudby a filmov, a patentovú ochranu programov a dátových formátov považuje za brzdu technologického rozvoja. V kampani však sľubuje aj zaistenie beztrestnosti za pestovanie a osobnú spotrebu marihuany.
Ešte väčšiu "exotiku" a závan sektárstva mohla do kampane priniesť strana jediného kandidáta, ktorý sa do volieb hlásil pod hlavičkou subjektu s neuveriteľným názvom: "Ježíš je Pán. Nechme se vést Duchem Svatým a ať Ježíš je naším Pánem, wwwjezisjepan.cz". Dotyčný sa však rozhodol z volieb odstúpiť a jeho meno ani názov strany voliči na volebných lístkoch nenájdu.
Pokiaľ ide o masáž voliča nezvyčajným či príliš dlhým názvom subjektu, sú na zozname kandidujúcich strán aj ďalší: strana "komunistobijcu" Petra Cibulku a "Suverenita – blok Jany Bobošíkovej, strana zdravého rozumu". Strana bývalej českej europoslankyne a v roku 2008 aj kandidátky na prezidentský úrad za KSČM si zaslúži pochvalu za to, že takmer polovicu jej kandidátov predstavujú ženy. V rámci všetkých kandidujúcich strán v celej ČR sú na kandidátkach ženy zastúpene iba 27 percentami.
Petr Cibulka sa za minulého režimu dostal päťkrát do väzenia a krátko po Novembri to bol on, kto vo svojich Necenzurovaných novinách zverejnil desiatky tisíc mien spolupracovníkov komunistickej Štátnej bezpečnosti. Dnes tvrdí, že vedenie českého štátu je zdrojom kriminality a "fízlokracie", obeťami ktorej sú všetci občania vrátane "sprofanovaných novinárov". Svoju politický projekt núka voličovi pod oficiálnym názvom: "Voľte Pravý Blok – stranu za odvolateľnosť politikov, nízke dane, vyrovnaný rozpočet, minimalizáciu byrokracie, spravodlivú justíciu, priamu demokraciu, www.cibulka.net".
Na volebných lístkoch nájdu voliči aj dve strany s veľmi podobným názvom – Českú stranu národno-socialistickú, ktorá používa skratku ČSNS 2005, a Českú stranu národno-sociálnu, skrátene ČSNS. Ide vlastne o sestry, ktoré sa hlásia k jednej matke - k slávnej minulosti Českej strany národno-sociálnej, ktorá vznikla ešte za Rakúsko-Uhorska, v roku 1897. Až do roku 1935 bol podpredsedom tejto strany budúci prezident Edvard Beneš. Vďaka nehnuteľnostiam, napríklad aj v centre Prahy, bola ČSNS až do polovice 90. rokov minulého storočia jednou z najbohatších politických strán v Česku, ale po sérii neúspechov sa zadlžila a od roku 2003 je v konkurze. Pokračovatelia myšlienky preto z iniciatívy ústredia v roku 2005 založili novú Českú stranu národno-sociálnu 2005, a o rok neskôr ju premenovali na Českú stranu národno-socialistickú.
O hlasy voličov sa v českých parlamentných voľbách hlásia aj strana Občané.cz, predstavitelia ktorej sa "nechcú a nemôžu zmieriť so stavom našej súčasnej spoločnosti" a núkajú "plnohodnotnú alternatívu" v podobe "systémových zmien, ktoré vrátia politike a správe vecí občianskych skutočný obsah a zmysel".
Strana Liberálové.cz má v programe nielen predĺženie volebného obdobia zo štyroch na päť rokov, ale aj zmenu volebného systému do Poslaneckej snemovne z pomerného na väčšinový. To by však, paradoxne, navždy znemožnilo malým stranám dostať sa do dolnej parlamentnej komory. Liberáli by zrušili povojnové Benešove dekréty, zaviedli euro, zrušili európsky systém dotácií poľnohospodárom a EÚ najradšej pretvorili na Spojené štáty európske.
Značné očakávania vyvolalo pred vyše rokom založenie Strany slobodných občanov (SSO), ktorá mala prepracovaný ekonomický program a mnoho výhrad voči EÚ. Subjekt mal nálepku prezidentskej strany, pretože prezident Václav Klaus jej vznik podporil a predsedom sa stal bývalý Klausov spolupracovník Petr Mach. Strana sa k hlave štátu hrdo hlási a medzi svoje základné dokumenty, spolu so stanovami a politickým programom, zaradila aj Posolstvo prezidenta republiky Václava Klausa tlmočené Ustanovujúcemu snemu. Strana dostala vo voľbách do Európskeho parlamentu v júni 2009 iba 1,27 percenta hlasov a jej hviezda ako keby vyhorela.
V zmenu osudu dúfa mimoparlamentná strana Moravané, ktorá pred štyrmi rokmi dostala od voličov 0,23 percenta hlasov. Moravania nadväzujú na Hnutie za samosprávnu demokraciu – Spoločnosť pre Moravu a Sliezsko, Moravskú národnú stranu a Moravskosliezske hnutie zo začiatku 90. rokov minulého storočia. Strana volá po zefektívnení štátnej správy, osamostatnenie Moravy v programe nemá. Moravské korene má aj kandidujúca strana STOP, ktorej predseda je z Brna. Subjekt zaregistrovaný v roku 2009 svoj program postavil na kritike politických pomerov v Česku.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
