Aktuálne správy Späť na správy
Planetológia: Najdlhšia činnosť sondy na Marse
Thursday 20 May 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
New York 20. mája (TASR) – Robotické výskumné vozidlo (rover) Opportunity dnes vytvorilo nový rekord aktívneho pôsobenia sondy na povrchu Marsu.
Oznámil to Steven Squyres z Cornellovej univerzity v Ithake v štáte New York, ktorý je šéfom vedeckého tímu misií Opportunity a sesterského vozidla Spirit.
Rover Opportunity prekonal doterajší rekord pristávacieho modulu sondy Viking 1, ktorý na Marse pôsobil šesť rokov a 116 dní (1976-1982).
Rover Spirit na Marse začal pracovať ešte o tri týždne skôr, no od tohtoročného marca je s ním prerušené spojenie, pravdepodobne následkom vyčerpania jeho palubných batérií. Ak sa spojenie podarí obnoviť, rekord prejde z Opportunity na Spirit.
Je to úctyhodný výkon, svedčiaci o kvalite práce konštruktérov, výrobcov i členov riadiaceho tímu, keďže pri obidvoch roveroch sa pôvodne rátalo s iba 90-dňovou misiou.
Šance na oživenie Spiritu sú celkom dobré, lebo pred týždňom bol na miestach marťanskej južnej pologule, kde sa nachádzajú obidva rovery, zimný slnovrat (v rámci marťanského roku, ktorý trvá 687 pozemských dní) a ich slnečné panely odvtedy dodávajú čoraz viac energie. Pre rovery to bol už štvrtý zimný slnovrat na Marse. Pri Spirite na marťanskú jeseň zaúradovali problémy s pohybom (uviazol v sypkom materiáli) a riadiaci tím ho nemohol vopred otočiť s vhodným sklonom k severu, ako to bolo počas prvých troch zím vozidiel na Marse.
S vyšším príkonom zo slnečných panelov Opportunity rýchlejšie prejde cez rozsiahlu planinu s naviatym pieskom ku kráteru Endeavour, vzdialenému približne 13 kilometrov, ktorý vedci vybrali ako dlhodobý cieľ tohto roveru.
"Piesok navŕšený vetrom do dlhých hrebeňov vyzerá ako vlny na oceáne, ako by sme boli na jeho hladine a na horizonte bola zem, náš cieľ. Aj keď vieme, že sa tam nikdy nemusíme dostať, Endeavour je cieľ, ktorý motivuje náš výskum," povedal Steven Squyres.
Rover Opportunity tento cieľ sleduje od polovice roku 2008 po predchádzajúcom dvojročnom prieskume menšieho kráteru Victoria. Odvtedy sa Endeavour stal ešte lákavejším, lebo sondy z orbity okolo Marsu (aktuálne ich tam pracuje niekoľko) odhalili v tomto kráteri odkryté ílovité minerály. Tých je síce na červenej planéte známych veľa, avšak iba z obežnej dráhy, na povrchu ich zatiaľ neskúmala nijaká pozemská sonda.
"Tieto minerály vznikli vo vlhkých podmienkach s neutrálnejšou vodou, ako bola kyslá, ktorá vytvorila sulfáty, ktoré sme dosiaľ skúmali s Opportunity. Ílovité minerály v Endeavouri pochádzajú z doby oveľa priateľskejšej k životu. Chceme sa k nim dostať, aby sme sa dozvedeli viac o kontexte ich vzniku. Tiekla tam voda? Boli tam geotermálne prieduchy, z ktorých unikala para? Horúce pramene? Chceme zistiť, čo to bolo," vysvetlil Squyres.
Čo sa týka orbiterov, sond na obežnej dráhe okolo Marsu, terajší rekord patrí sonde Mars Global Surveyor, ktorá po prílete v roku 1997 pracovala vyše deväť rokov. Rekord zrejme onedlho prejde na sondu Mars Odyssey, ktorá pri Marse pôsobí od roku 2001.
Zdroj: Komuniké NASA Jet Propulsion Laboratory z 19. 5. 2010.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
