Slovenské centrum Londýn pozýva na večerné posedenie a prezentáciu svojich aktivít v rámci projektu Európske siločiary Slovenska (Grundtvig) ako aj oslavu svojich šiestich narodenín.

Program večera:

• Prezentácia národnej identity – „Život bez domova“ - J. C. Hronský
• Matičný svetový festival slovenskej mládeže
• Prezentácia partnerov a ich činnosti (Slovenské centrum Londýn a Kultúrny slovensko-nemecký klub Mníchov)
• Odovzdanie posolstva Slovákov z Londýna a Mníchova pre MSFSM – po prezentovaní  MSFSM zástupcovia SKC Londýn a KS-NK Mníchov odovzdajú posolstvo pre MSFSM
• Spoznávanie histórie krajiny, odkiaľ partner projektu pochádza
• Nové možnosti spolupráce – šírenie a udržateľnosť projektu

Pohár vína: 6:30pm
Prezentácia: 7pm - 8pm
Recepcia: 8pm - 9:30pm

Posedenie bude s občerstvením pri pohári vína.

Vstup je zdarma - potrebná je však vaša registrácia na info@slovakcentre.co.uk

Jozef Cíger Hronský - redaktor, nakladateľ, publicista, prozaik, autor literatúry pre mládež, tajomník neskôr správca Matice slovenskej

Jozef Cíger Hronský, vlastným menom Jozef Cíger, pri svojej tvorbe používal pseudonymy: A. A.; jc; J. C.; J. C. Hronský; J. Cíger-Hronský; Jozef Cíger-Hronský; -k-; -r; S. P.

Bol synom tesára. Keď učil v Krupine, spolupracoval s P. Bujňákom pri založení časopisu Hontiansky Slovák. Na meštianke v Kremnici zase s Jaroslavom Kejzlarom založil a redigoval edíciu Mládež. V zložitej situácii pre slovenskú kultúru sa aktívne zúčastňoval na tvorbe kultúrnych hodnôt, najmä zakladaním matičných časopisov a edícií lacného, ale umelecky hodnotného čítania pre slovenskú dedinu. Bol autorom epického triptychu o slovenskej dedine.

Na jeho návrh sa uskutočnila v rokoch 1935 - 1936 cesta pracovníkov Matice slovenskej do USA za slovenskými vysťahovalcami a krajanskými organizáciami. Ako predseda Matice slovenskej priviedol túto vrcholnú národnú inštitúciu na nebývalý stupeň rozvoja a prosperity a naplno rozvinul jej vydavateľskú a výskumnú činnosť.

V druhej polovici 30. rokov podľahol v kultúrnopolitickej orientácii vplyvu ľudákov, ale vo vlastnej umeleckej tvorbe okrem niekoľkých výnimiek nezaujímal krajné nacionalistické postoje. Roku 1945 sa z oprávnených obáv pred politickou perzekúciou rozhodol emigrovať. V zahraničí publikoval naďalej, najmä v časopisoch ľudáckej emigrácie. Usiloval sa o zjednocovanie všetkých slovenských prúdov a smerov vo svete a vyvíjal politickú činnosť proti socialistickému Československu.

V ideovo-umeleckých a estetických princípoch jeho tvorby boli podnety a východiská aj pre nasledujúci vývin slovenskej prózy, najmä jej lyrizovanej a „naturistickej“ línie. Od polovice 30. rokov ju však nepriaznivo ovplyvnili momenty, ktoré súviseli s jeho reakčnou politickou orientáciou.

Bol významným matičným organizátorom a výrazne ovplyvnil edičnú činnosť na Slovensku. Jeho priorita bola výchova detského čitateľa k estetickému vkusu a láske k slovenskej literatúre, pričom tvorba pre deti a mládež sa prelínala.

Osobitne významná je jeho esejistická a novelistická tvorba. Venoval sa aj dramatickým útvarom komediálneho žánru, úpravám ľudových rozprávok. V umeleckých a estetických princípoch jeho tvorby sú podnety a východiská pre nasledujúci vývin slovenskej prózy.
Zaslúžil sa o vybudovanie tlačiarne Neografia (v Martine).

Po páde komunizmu bola jeho osobnosť občiansky, politicky i umelecky plne rehabilitovaná. Znova a v úplnosti začína vychádzať aj jeho literárne dielo.

Roku 1993 previezli jeho telesné pozostatky do Martina a uložili ich na Národnom cintoríne.