Stručné dejiny Anglicka - Veľkej Británie

Veľká Británia je neobyčajne rozmanitou a modernou krajinou so silnou tradíciou sociálnej integrácie a tolerancie. V 19. storočí sa stala dominantnou priemyslovou a námornou silou,  ktorá zohrala veľkú rolu vo vývoji parlamentnej demokracie a ako aj v oblasti literatúry a vedy.

V období svojho vrcholu sa britské kráľovstvo rozliehalo do veľkosti jednej čtvrtiny povrchu zemegule.  V prvej polovici 20.storočia bola  sila Veľké Británie značne oslabená dvoma svetovými vojnami a v druhéj polovici 20. storočia, po rozpade impéria, sa Británia premenila v modernú prosperujúcu európsku krajinu. Ako jeden z päť  stálych členov bezpečnostnej rady OSN, zakládajúceho člena NATO a britského společenstva, Veľká Británia praktizuje a usiluje o globalny prístup k zahraničnej politike.

Časový prehľad dejín Veľkej Británie

Doba neolitická, bronzová a železná:  8300 pr. n.l. – 42 n. l.
‘Británia‘ ako taká neexistovala až do obdobia okolo roku 6500 pr.n.l., kedy došlo k oddeleniu  Británie britským prieplavom od ostatnej Evropy. Prví  obyvatelia boli lovci, ktorí trávili prevažnú časť svojho času cestováním a hľadaním potravy. Okolo roku 750 pr.n.l. Británia začala využívať železo na výrobu dômyselného a odolného náradia a zbraní.

Británia v dobe Rímanov: 43 n.l.– 1065
V roku 43 n.l. rímske vojská preplávali britský prieplav a rýchlo porazili odpor miestných domorodých kmeňov. Rimania založili Londinium (Londýn) a postavili vojenské cesty po celej krajine. V dobe asi desať rokov zasiahla rímska vláda hlboko do teritorií Anglicka a Walesu. Rimania ovplyvňovali  spôsob života  až do 5 storočia n.l. Po svojom odchode ponechali Britov, aby vládli vo svojej zemi sami.

Anglo-Normani a Stredovek: 1066 –1347
V roku 1066 vojvoda Viliam z Normandie napadol Britániu a slávne porazil anglického kráľa Harolda, ktorý bol podľa legendy zasiahnutý šípom do  oka v bitke u Hastingsu. Viliam z Normandie potom vládol Anglicku a Škótsku a radikálne  zmenil triedny systém. Úradným jazykom bola zavedená francúzština. V roku 1216 bol Jindrich III. korunovaný za kráľa, ale nikdy sa nestal obľúbeným panovníkom.

Neskorší stredovek: 1348 – 1484
Čierny mor (taktiež nazývaný čierna smrť) sa dostal na územie Anglicka v roku 1348 a rýchlo sa rozšíril na územie Walesu a Škótska. Do roku 1350 zabil tretinu obyvateľstva. Mor sa potom opakovane objavoval v Británii až do 17. storočia, čo kruto postihlo ekonomickú rovnováhu krajiny. Aby sa Anglicko znovu mohlo postaviť na nohy po devastujúcom zásahu moru, vládnuce triedy sa pokúsili obnoviť ekonomickú stabilitu cez parlamentárnu legislatívu.

Tudorovci a Stuartovci - 1485 – 1713
V roku 1485 vnikol Henrich Tudor do Anglicka a porazil Richarda III., aby získal absolútnu moc.
Po úspešnom víťazstve si Henrich Tudor vzal Alžbetu z Yorku (dceru Edwarda IV.) za svoju právoplatnú  manželku.  V roku 1603 Alžbeta I. (panenská kráľovna) zomrela bez toho aby po sebe zanechala  nástupcu na trón. Jakub IV., škótsky kráľ (syn Márie, škótskej kráľovny) nastúpil na trón ako Jakub I. , kráľ Anglicka a týmto sa stal prvým kráľom Spojeného Kráľovstva.

Stuartovci - 1714 - 1836
Po smrti kráľovnej Anny sa stal kráľom Juraj I. Počas jeho vlády vznikla funkcia predsedu vlády. Aj keď sa v tejto dobe termín “predseda vlády” ešte nepoužíval, Sir Robert Walpole obsadil túto funkciu  vďaka svojim zásluhám za ekonomický rozvoj krajiny.

Viktoriáni - 1837 - 1900
Viktória – najdlhšie vládnúcym britským monarchom, sa stala kráľovná v roku 1837, vo veku osemnásť rokov. V období jej vlády bol zavedený značný počet ústavných zmien, ktoré následne viedli k vydaniu tzv. Ľudovej charty. Ľudová charta predniesla 6 požiadaviek vrátane univerzálneho volebného práva  a pravidelných parlamentných volieb. Ľudová charta bola po dobu vlády Viktórie neustále odmietaná v parlamente, ale dnes pät z týchto šiestich požiadaviek tvoria hlavné piliere britskej ústavy.
 
Začiatok 20. storočia - 1901 - 1944
V porovnaní s predošlým obdobím zaznamenala Británia začiatko 20. storočía nebývalý pokrok vo vede a technologií. Medzi priekopnické úspechy tejto doby patrí vynález televizie firmou EMI-Marconi, nasleduje založenie Britskej Vysielacej Spoločnosti (BBC), objav penicilínu Alexdrom Flemingom a poznatky, ktoré viedly k objasneniu štruktúry atómu a k vývoju nukleárnych zbraní a energie.

Obdobie po II. svetovej vojne:  1945 - 2006
V roku 1945 robotnícka strana (The Labour Party) zaznamenala svoje prvé víťazstvo v celoštátnych volbách, po ktorých zaviedla štátnu zdravotnú starostlivosť, čo je považované za najväčší úspech tejto strany. Povojnový prídelový systém bol ďalej využívaný, ale aj tak sa celé toto obdobie  vyznačovalo entuziazmom ľudu a novou nádejou do budúcnosti. Od tejto doby  čelila Británia niekoľko ekonomickým krízam, ale dnes je považována za jedného zo svetových vodcov v oblasti obchodu a taktiež za finančné centrum s vyspelými verejnými službami a prosperujúcou ekonomikou.

Zdroj: www.visitbritain.cz

Pozri aj: Dejiny Anglicka, Dejiny Spojeného Kráľovstva

Foto: TASR

Váš email:
Email Vášho priateľa:
Vaše meno:
Overovací kód:
Pre zobrazenie nového kódu stlačte F5.